Za novú šéfku EP zvolili maltskú europoslankyňu Robertu Metsolovú
Dátum: 18.01.2022
Za novú predsedníčku Európskeho parlamentu (EP) poslanci v utorok podľa očakávaní zvolili maltskú europoslankyňu Robertu Metsolovú. Hlasovalo za ňu 458 zo 705 poslancov. Predsednícka funkcia, o ktorú sa uchádzali štyria kandidáti, sa uvoľnila po minulotýždňovom úmrtí doterajšieho šéfa EP Davida Sassoliho, informovala televízia Euronews.
Metsolová (43), kandidátka Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšej politickej frakcie v europarlamente, bola od Sassoliho náhleho úmrtia z 11. januára dočasnou šéfkou zákonodarného zboru EÚ.
Pre pandemickú situáciu hlasovanie prebehlo na diaľku. Na zvolenie nového predsedu bola potrebná absolútna väčšina platných hlasov odovzdaných v tajnej voľbe, teda 50 percent plus jeden hlas. Svoje hlasy odovzdalo 616 poslancov. V prípade, že by nebolo dosiahnuté takéto kvórum, konalo by sa druhé kolo voľby.
Metsolovej kandidatúru podporili aj ďalšie dve najpočetnejšie skupiny v EP - Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) a liberálna frakcia Obnovme Európu (RE) -, takže jej víťazstvo sa už vopred považovalo za takmer isté. Stala sa tak treťou ženou na čele europarlamentu po Francúzkach Simone Veilovej (vo funkcii 1979 - 1982) a Nicole Fontaineovej (1999 - 2002).
Okrem Roberty Metsolovej sa o predsednícky post uchádzali aj švédska europoslankyňa Alice Bahová Kuhnkeová, poľský poslanec Kosma Zlotowski a Sira Regová zo Španielska. Kandidáti na post predsedu môžu byť podľa rokovacieho poriadku EP navrhnutí niektorým z poslaneckých klubov alebo aspoň dvadsatinou všetkých zákonodarcov, čo aktuálne predstavuje 36 poslancov.
Roberta Tedesco Triccasová sa narodila 18. januára 1979 v prímorskom mestečku Saint Julian's na Malte. Na Maltskej univerzite (L-Universita ta Malta) v meste Msida vyštudovala právo. V štúdiu pokračovala na College of Europe v belgickom meste Bruggy. Už počas štúdií bola politicky aktívna, keď pôsobila ako generálna tajomníčka organizácie Európski demokratickí študenti.
Pred zvolením do Európskeho parlamentu pôsobila ako právnička špecializujúca sa na európske právo. Pracovala ako atašé pre právnu a justičnú spoluprácu a vedúca oddelenia pre spravodlivosť a vnútorné veci pri Stálom zastúpení Malty pri Európskej únii a ako právna poradkyňa v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS).
O kreslo v zákonodarnom zbore Európskej únie sa neúspešne uchádzala už v rokoch 2004 a 2009. V tomto roku sa spolu so svojím fínskym manželom Ukkom Metsolom stali prvým kandidujúcim manželským párom z rôznych krajín. Avšak, až tretí pokus v roku 2013 bol úspešný. Do EP sa dostala ako jedna z prvých maltských žien.
Do európskeho zákonodarného zboru bola opäť zvolená aj v rokoch 2014 a 2019. V novembri 2020 sa stala prvou podpredsedníčkou EP a po smrti Davida Sassoliho prevzala 11. januára 2022 - v súlade s vnútorným poriadkom - funkciu dočasnej predsedníčky Európskeho parlamentu.
Roberta Metsolová ako kandidátka Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšej politickej frakcie v europarlamente, bola považovaná za favoritku volieb predsedu EP. Ešte vlani v októbri získala dôveru väčšiny poslancov z frakcie ľudovcov a stala sa tak oficiálnou kandidátkou na tento post. "Budem tvrdo pracovať na budovaní mostov pri pretláčaní dôležitej legislatívy a približovaní rozhodovania bližšie k ľuďom v členských štátoch," povedala maltská europoslankyňa po svojom zvolení.
Matka štyroch synov Roberta Metsolová sa stala najmladšou predsedníčkou v dejinách Európskeho parlamentu a len jeho treťou predsedníčkou v histórii. Prvýkrát v histórii Európskej únie budú dve kľúčové inštitúcie EÚ - Európsku komisiu aj Európsky parlament – viesť ženy: šéfkou Európskej komisie je v súčasnosti Ursula von der Leyenová. Poslednou ženskou šéfkou europarlamentu bola francúzska europoslankyňa Nicole Fontaineová, tiež z frakcie ľudovcov, ktorej mandát sa skončil v januári 2002. Pred ňou stála na čele Európskeho parlamentu Francúzka Simone Veilová, a to v rokoch 1979 až 1982.
Zdroj: TASR
Metsolová (43), kandidátka Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšej politickej frakcie v europarlamente, bola od Sassoliho náhleho úmrtia z 11. januára dočasnou šéfkou zákonodarného zboru EÚ.
Pre pandemickú situáciu hlasovanie prebehlo na diaľku. Na zvolenie nového predsedu bola potrebná absolútna väčšina platných hlasov odovzdaných v tajnej voľbe, teda 50 percent plus jeden hlas. Svoje hlasy odovzdalo 616 poslancov. V prípade, že by nebolo dosiahnuté takéto kvórum, konalo by sa druhé kolo voľby.
Metsolovej kandidatúru podporili aj ďalšie dve najpočetnejšie skupiny v EP - Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) a liberálna frakcia Obnovme Európu (RE) -, takže jej víťazstvo sa už vopred považovalo za takmer isté. Stala sa tak treťou ženou na čele europarlamentu po Francúzkach Simone Veilovej (vo funkcii 1979 - 1982) a Nicole Fontaineovej (1999 - 2002).
Okrem Roberty Metsolovej sa o predsednícky post uchádzali aj švédska europoslankyňa Alice Bahová Kuhnkeová, poľský poslanec Kosma Zlotowski a Sira Regová zo Španielska. Kandidáti na post predsedu môžu byť podľa rokovacieho poriadku EP navrhnutí niektorým z poslaneckých klubov alebo aspoň dvadsatinou všetkých zákonodarcov, čo aktuálne predstavuje 36 poslancov.
Roberta Tedesco Triccasová sa narodila 18. januára 1979 v prímorskom mestečku Saint Julian's na Malte. Na Maltskej univerzite (L-Universita ta Malta) v meste Msida vyštudovala právo. V štúdiu pokračovala na College of Europe v belgickom meste Bruggy. Už počas štúdií bola politicky aktívna, keď pôsobila ako generálna tajomníčka organizácie Európski demokratickí študenti.
Pred zvolením do Európskeho parlamentu pôsobila ako právnička špecializujúca sa na európske právo. Pracovala ako atašé pre právnu a justičnú spoluprácu a vedúca oddelenia pre spravodlivosť a vnútorné veci pri Stálom zastúpení Malty pri Európskej únii a ako právna poradkyňa v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS).
O kreslo v zákonodarnom zbore Európskej únie sa neúspešne uchádzala už v rokoch 2004 a 2009. V tomto roku sa spolu so svojím fínskym manželom Ukkom Metsolom stali prvým kandidujúcim manželským párom z rôznych krajín. Avšak, až tretí pokus v roku 2013 bol úspešný. Do EP sa dostala ako jedna z prvých maltských žien.
Do európskeho zákonodarného zboru bola opäť zvolená aj v rokoch 2014 a 2019. V novembri 2020 sa stala prvou podpredsedníčkou EP a po smrti Davida Sassoliho prevzala 11. januára 2022 - v súlade s vnútorným poriadkom - funkciu dočasnej predsedníčky Európskeho parlamentu.
Roberta Metsolová ako kandidátka Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšej politickej frakcie v europarlamente, bola považovaná za favoritku volieb predsedu EP. Ešte vlani v októbri získala dôveru väčšiny poslancov z frakcie ľudovcov a stala sa tak oficiálnou kandidátkou na tento post. "Budem tvrdo pracovať na budovaní mostov pri pretláčaní dôležitej legislatívy a približovaní rozhodovania bližšie k ľuďom v členských štátoch," povedala maltská europoslankyňa po svojom zvolení.
Matka štyroch synov Roberta Metsolová sa stala najmladšou predsedníčkou v dejinách Európskeho parlamentu a len jeho treťou predsedníčkou v histórii. Prvýkrát v histórii Európskej únie budú dve kľúčové inštitúcie EÚ - Európsku komisiu aj Európsky parlament – viesť ženy: šéfkou Európskej komisie je v súčasnosti Ursula von der Leyenová. Poslednou ženskou šéfkou europarlamentu bola francúzska europoslankyňa Nicole Fontaineová, tiež z frakcie ľudovcov, ktorej mandát sa skončil v januári 2002. Pred ňou stála na čele Európskeho parlamentu Francúzka Simone Veilová, a to v rokoch 1979 až 1982.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
