Vláda na kongrese ITAPA 2021 predstaví plán, ako zbaví Slovensko nálepky montážnej dielne
Vláda SR chce na tohtoročnom 20. ročníku Medzinárodného kongresu ITAPA 2021 predstaviť plán, ako chce zbaviť Slovensko nálepky montážnej dielne. Predstavitelia vlády a biznisu budú na tomto podujatí 8. až 10. novembra v Bratislave diskutovať na aktuálne témy s podtitulom Ako sa stať najlepším. Informovali o tom organizátori kongresu v piatok v tlačovej správe.
Nasledujúce dva roky by mala slovenská digitalizácia nastaviť správne tempo a mali by byť vidieť aj prvé výsledky. Z Plánu obnovy a odolnosti je na ňu vyčlenených 600 miliónov eur s cieľom priniesť vyššiu životnú úroveň. Podľa podpredsedníčky vlády a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej sa naše šance v tomto smere zvýšia, ak sa odbúra byrokracia, z čoho vzídu úspory, podporí a skvalitní sa vzdelávanie.
„Avšak dôležitejšie, ako byť lídrom v niektorej z technologických oblastí, je zmazať označenie Slovenska ako montážnej linky EÚ. Kľúčové bude správne pochopenie a uchopenie nového modelu ekonomiky,“ hovorí Remišová. Bude nevyhnutné, aby krajina bola schopná vykonávať činnosti s vyššou pridanou hodnotou, a to aj v oblastiach, ktoré dnes investori u nás obchádzajú. „Oblasť, v ktorej vidíme potenciál pre Slovensko, je napríklad vývoj technologicky pokročilých polovodičov, resp. čipov. S ich nedostatkom sa v súčasnosti borí celá Európa,“ uviedla Remišová.
V oblasti digitalizácie je Slovensko napriek vynaloženým stovkám miliónov eur na projekty na chvoste Európy. Štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Ján Hargaš po sto dňoch v úrade na pôde ITAPA prezradí vlastnú koncepciu budovania eGovernmentu. Jeho cieľom je spraviť zo Slovenska digitálnu krajinu prostredníctvom efektívneho využitia plánu obnovy na naštartovanie digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti. „Jedným z predpokladov je rozvoj elektronickej verejnej správy, ktorá bude občanom a podnikateľom poskytovať proaktívne služby na riešenie ich životných situácií, zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti a digitálnych zručností nielen pre žiakov a študentov, ale aj pre zamestnancov v priemysle, vo verejnej správe a seniorov, a to tak, aby nikto nebol vylúčený z digitálnej doby,“ povedal Hargaš.
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martin Klus upozornil, že netreba podceňovať kľúčovú úlohu rozvoja technológií v oblasti bezpečnosti. „Hybridné hrozby patria medzi najvážnejšie a najsofistikovanejšie bezpečnostné výzvy, ktoré spolu s dezinformáciami ohrozujú fungovanie štátnych inštitúcií a podkopávajú dôveru občanov,“ podotkol. Dezinformácie označuje za jednu z najrozšírenejších a najvážnejších hybridných hrozieb aj minister obrany Jaroslav Naď. „Medzi expertmi panuje jednoznačný konsenzus, že práve dezinformácie predstavujú vážnu bezpečnostnú hrozbu, ktorej musia štáty v súčasnosti aktívne čeliť,“ uviedol.
Zdroj: SITA
Skočiť na hlavné menu