Vicepremiérka Remišová: Z nových pravidiel prideľovania fondov EÚ budú mať osoh aj regióny
Dátum: 13.10.2021
Zjednodušenie a zefektívnenie procesu čerpania prostriedkov z Európskej únie je opäť o krok bližšie.
Po včerajšom rokovaní s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, Združenia samosprávnych krajov SK8, Únie miest Slovenska, Miestnych akčných skupín a ďalších partnerov z oblasti miestnej a regionálnej samosprávy to vyhlásila ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová. Rezort podľa nej v dialógu s partnermi vytvára kvalitný, transparentný, zrozumiteľný a nebyrokratický systém pre investície v novom programovom období 2021 - 2027.
„Sme si vedomí, že podpora z fondov EÚ v územiach je nevyhnutná pre ich rozvoj. Zároveň vnímame aj celonárodné výzvy akými sú napríklad zníženie emisií, zlepšenie dopravnej infraštruktúry, podpora vedy, výskumu, inovácií a ďalších. Návrhy Partnerskej dohody a Operačného programu Slovensko považujem za zdravo vyvážené,“ povedala po stretnutí so zástupcami samospráv ministerka informatizácie, regionálneho rozvoja a inovácií Veronika Remišová. Dodala, že všetky prostriedky, teda nielen tie, o ktorých sa bude rozhodovať v území, ale aj tie, o ktorých rozhodnú orgány štátnej správy, prispejú k rozvoju v jednotlivých samosprávach. Zástupcovia samosprávy na stretnutí zdôraznili potrebu výraznejšieho dialógu so všetkými ministerstvami.
Za nemenej dôležitý považuje ministerka aj fakt, že reformou získa Slovensko veľkú časť eurofondov pod jednu strechu. Namiesto siedmich riadiacich orgánov bude mať Slovensko jeden a počet sprostredkovateľských orgánov sa zníži z 28 na tretinu. Budeme mať jeden Operačným program Slovensko a jednotné pravidlá, metodiku a manažment. Mestá, obce, univerzity, mimovládne organizácie alebo podnikatelia v regiónoch sa tak budú ľahšie orientovať v podmienkach ako peniaze z EÚ získať.
Slovensko podľa Remišovej zaostáva za vyspelými štátmi EÚ hlavne v oblasti dopravnej a miestnej infraštruktúry. S Bruselom je nutné vyrokovať podporu do problémových oblastí ako je napríklad budovanie kanalizácií, či dobudovanie vodovodov na slovenskom vidieku. Ministerku neteší, že dedičstvo minulosti, ktorým sú okrem už spomínaných problémových oblastí aj envirozáťaže, či cesty v katastrofálnom stave brzdia rozvoj v iných oblastiach. „Som však presvedčená, že zabezpečením týchto základných potrieb a vyrovnaním investičného dlhu z minulosti urobí Slovensko výrazný krok medzi najvyspelejšie krajiny EÚ,“ priblížila ministerka.
Slovensko bude môcť vďaka svojmu členstvu v EÚ na svoj rozvoj a zvyšovanie životnej úrovne použiť v programovom období 2021 – 2027 približne 12,8 miliardy eur. Podpora bude financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja,
Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu. Najväčší objem zdrojov (až 34%) Slovensko plánuje vyčleniť na aktivity v oblasti energetickej efektívnosti, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, obnovu verejných budov, životného prostredia, kam patrí adaptácia na zmenu klímy, vodozádržné opatrenia, vodovody a kanalizácia, rozvoj verejnej dopravy, cyklotrasy či intermodálne dopravné terminály. „Medzi ďalšie oblasti, ktoré sa najvýraznejšie plánujú podporiť patrí podpora výskumu a spolupráce výskumnej sféry s podnikateľským prostredím, digitalizácia, diaľnice a železnice,“ doplnila Remišová s tým, že podporené bude aj zlepšenie prístupu k zamestnaniu a aktivačné opatrenia pre všetkých uchádzačov o zamestnanie s dôrazom na mladých ako aj podpora služieb v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania.
Slovensko po dlhých rokoch fungovania komplikovaného a často neprehľadného systému prideľovania prostriedkov z fondov EÚ nastúpilo na cestu efektívnejšieho, jednoduchšieho a transparentnejšieho procesu realizácie 5 cieľov, ktoré definuje Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2021-2027. MIRRI SR predloží aktualizovaný návrh Partnerskej dohody aj Operačný program Slovensko na posúdenie Európskej komisii v druhej polovici októbra.
Po včerajšom rokovaní s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, Združenia samosprávnych krajov SK8, Únie miest Slovenska, Miestnych akčných skupín a ďalších partnerov z oblasti miestnej a regionálnej samosprávy to vyhlásila ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová. Rezort podľa nej v dialógu s partnermi vytvára kvalitný, transparentný, zrozumiteľný a nebyrokratický systém pre investície v novom programovom období 2021 - 2027.
„Sme si vedomí, že podpora z fondov EÚ v územiach je nevyhnutná pre ich rozvoj. Zároveň vnímame aj celonárodné výzvy akými sú napríklad zníženie emisií, zlepšenie dopravnej infraštruktúry, podpora vedy, výskumu, inovácií a ďalších. Návrhy Partnerskej dohody a Operačného programu Slovensko považujem za zdravo vyvážené,“ povedala po stretnutí so zástupcami samospráv ministerka informatizácie, regionálneho rozvoja a inovácií Veronika Remišová. Dodala, že všetky prostriedky, teda nielen tie, o ktorých sa bude rozhodovať v území, ale aj tie, o ktorých rozhodnú orgány štátnej správy, prispejú k rozvoju v jednotlivých samosprávach. Zástupcovia samosprávy na stretnutí zdôraznili potrebu výraznejšieho dialógu so všetkými ministerstvami.
Za nemenej dôležitý považuje ministerka aj fakt, že reformou získa Slovensko veľkú časť eurofondov pod jednu strechu. Namiesto siedmich riadiacich orgánov bude mať Slovensko jeden a počet sprostredkovateľských orgánov sa zníži z 28 na tretinu. Budeme mať jeden Operačným program Slovensko a jednotné pravidlá, metodiku a manažment. Mestá, obce, univerzity, mimovládne organizácie alebo podnikatelia v regiónoch sa tak budú ľahšie orientovať v podmienkach ako peniaze z EÚ získať.
Slovensko podľa Remišovej zaostáva za vyspelými štátmi EÚ hlavne v oblasti dopravnej a miestnej infraštruktúry. S Bruselom je nutné vyrokovať podporu do problémových oblastí ako je napríklad budovanie kanalizácií, či dobudovanie vodovodov na slovenskom vidieku. Ministerku neteší, že dedičstvo minulosti, ktorým sú okrem už spomínaných problémových oblastí aj envirozáťaže, či cesty v katastrofálnom stave brzdia rozvoj v iných oblastiach. „Som však presvedčená, že zabezpečením týchto základných potrieb a vyrovnaním investičného dlhu z minulosti urobí Slovensko výrazný krok medzi najvyspelejšie krajiny EÚ,“ priblížila ministerka.
Slovensko bude môcť vďaka svojmu členstvu v EÚ na svoj rozvoj a zvyšovanie životnej úrovne použiť v programovom období 2021 – 2027 približne 12,8 miliardy eur. Podpora bude financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja,
Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu. Najväčší objem zdrojov (až 34%) Slovensko plánuje vyčleniť na aktivity v oblasti energetickej efektívnosti, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, obnovu verejných budov, životného prostredia, kam patrí adaptácia na zmenu klímy, vodozádržné opatrenia, vodovody a kanalizácia, rozvoj verejnej dopravy, cyklotrasy či intermodálne dopravné terminály. „Medzi ďalšie oblasti, ktoré sa najvýraznejšie plánujú podporiť patrí podpora výskumu a spolupráce výskumnej sféry s podnikateľským prostredím, digitalizácia, diaľnice a železnice,“ doplnila Remišová s tým, že podporené bude aj zlepšenie prístupu k zamestnaniu a aktivačné opatrenia pre všetkých uchádzačov o zamestnanie s dôrazom na mladých ako aj podpora služieb v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania.
Slovensko po dlhých rokoch fungovania komplikovaného a často neprehľadného systému prideľovania prostriedkov z fondov EÚ nastúpilo na cestu efektívnejšieho, jednoduchšieho a transparentnejšieho procesu realizácie 5 cieľov, ktoré definuje Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2021-2027. MIRRI SR predloží aktualizovaný návrh Partnerskej dohody aj Operačný program Slovensko na posúdenie Európskej komisii v druhej polovici októbra.
Skočiť na hlavné menu
