Vicepremiérka Remišová: V Bruseli bojujeme za naše národné priority, od EK žiadame voľnejšie ruky pri využívaní eurofondov
Dátum: 18.11.2021
Pre efektívny boj s krízou musia mať členské štáty Európskej únie viac možností využívať eurofondy na výzvy vyvolané pandémiou. Na rokovaniach s Európskou komisiou to zdôraznila podpredsedníčka vlády SR Veronika Remišová. Ministerka investícií sa v Bruseli zúčastnila na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti k politike súdržnosti EÚ a o eurofondoch tiež rokovala s komisárkou pre kohéznu politiku Elisou Ferreira a komisárom pre pracovné miesta Nicolasom Schmitom.
„Koronakríza nás postavila pred bezprecedentné výzvy, akým doteraz nemusela čeliť žiadna povojnová generácia Európanov. Výnimočná situácia si žiada aj výnimočné riešenia. Priamo s pandémiou súvisia, okrem zdravotníckych dopadov, aj mnohé sprievodné javy, ktoré výrazným spôsobom brzdia a obmedzujú možnosti využívania eurofondov podľa pôvodných plánov a pravidiel. Dramaticky sa zvýšili ceny stavebných materiálov, energií, ropy, plynu, je akútny nedostatok mnohých komodít, ako sú napríklad mikroprocesory a čipy,“ povedala vicepremiérka Veronika Remišová na výročnom summite ministrov EÚ zodpovedných za regionálny rozvoj.
„Tieto problémy majú všetky členské štáty EÚ, a preto potrebujeme spoločné riešenie na európskej úrovni. Je v záujme Slovenska, aby viaceré opatrenia, ktoré prijala Európska komisia v prvých mesiacoch pandémie, pokračovali aj naďalej, lebo kríza sa ešte ani zďaleka neskončila. Eurofondy nám môžu výrazne pomôcť zmierniť dopady tejto krízy, ale aby ich štáty mohli využiť čo najúčelnejšie, musia mať rozviazané ruky,“ zdôraznila Remišová.
Pripomenula, že Slovenská republika iniciovala výzvu, ku ktorej sa pripojilo ďalších šesť štátov – Chorvátsko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Španielsko. Týchto sedem krajín spoločne vyzvalo Európsku komisiu na zachovanie platnosti opatrení, ktoré boli prijaté v prvom roku boja s pandémiou COVID-19.
Témou rokovania Rady pre všeobecné záležitosti k politike súdržnosti EÚ, ako aj bilaterálnych stretnutí vicepremiérky Remišovej s komisárkou Ferreira a komisárom Schmitom bolo tiež nové programové obdobie 2021 – 2027.
„Od marca 2020, kedy nastúpila naša vláda, sme spustili najväčšiu reformu eurofondov v histórii Slovenska. Vďaka krízovému riadeniu a piatim antibyrokratickým balíčkom sa nám podarilo výrazne znížiť administratívnu záťaž pre žiadateľov a prijímateľov, celý proces sme zjednodušili, čo sa okamžite prejavilo na zrýchlení čerpania,“ uviedla Remišová.
„Do prípravy nových eurofondov, z ktorých bude Slovensko v období 2021 – 2027 môcť čerpať takmer 13 miliárd eur, sme zapojili stovky aktérov od rezortov, samospráv, akademickej a odbornej obce až po mimovládky. Výsledkom je strategický investičný plán – Partnerská dohoda a nový Operačný program Slovensko, ktorým sme väčšinu eurofondov dostali pod jednu strechu. Partnerskú dohodu a tiež návrh OP Slovensko sme už predložili Európskej komisii, s ktorou práve vedieme veľmi náročné vyjednávania o tom, na aké oblasti nové eurofondy použijeme,“ uviedla ministerka s tým, že predstavy Bruselu a Slovenska nie sú vždy totožné.
„Je naším národným záujmom, aby sme mohli investovať do oblastí, ktoré boli bývalými vládami dlhodobo zanedbávané. Je faktom, že po dvoch desaťročiach využívania európskych zdrojov má Slovensko regionálne cesty stále v katastrofálnom stave, 450 obcí nemá prístup k pitnej vode, stovky obcí sú bez kanalizácie, v regiónoch sú priepastné sociálne rozdiely, zdravotníctvo je v zlom stave, na mnohých miestach ľudia žijú v zamorenom prostredí... To všetko sú investičné dlhy z minulosti, ktoré musíme riešiť.“
Remišová upozornila na fakt, že od roku 2012 sa rast slovenskej ekonomiky výrazne spomalil a s ním aj dobiehanie najvyspelejších krajín Európskej únie.
„Našou ambíciou je nastaviť všetky európske finančné mechanizmy – súčasné eurofondy, protikrízový balík REACT-EU, financie z Plánu obnovy a odolnosti aj nové eurofondy tak, aby sme dosiahli čo najsilnejší reformný efekt v kľúčových oblastiach. Rozhodujúce pre úspech Slovenska budú tiež investície do vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií, ktoré majú potenciál priniesť do regiónov lepšie platené pracovné miesta a vyššiu životnú úroveň,“ dodala vicepremiérka Remišová.
„Koronakríza nás postavila pred bezprecedentné výzvy, akým doteraz nemusela čeliť žiadna povojnová generácia Európanov. Výnimočná situácia si žiada aj výnimočné riešenia. Priamo s pandémiou súvisia, okrem zdravotníckych dopadov, aj mnohé sprievodné javy, ktoré výrazným spôsobom brzdia a obmedzujú možnosti využívania eurofondov podľa pôvodných plánov a pravidiel. Dramaticky sa zvýšili ceny stavebných materiálov, energií, ropy, plynu, je akútny nedostatok mnohých komodít, ako sú napríklad mikroprocesory a čipy,“ povedala vicepremiérka Veronika Remišová na výročnom summite ministrov EÚ zodpovedných za regionálny rozvoj.
„Tieto problémy majú všetky členské štáty EÚ, a preto potrebujeme spoločné riešenie na európskej úrovni. Je v záujme Slovenska, aby viaceré opatrenia, ktoré prijala Európska komisia v prvých mesiacoch pandémie, pokračovali aj naďalej, lebo kríza sa ešte ani zďaleka neskončila. Eurofondy nám môžu výrazne pomôcť zmierniť dopady tejto krízy, ale aby ich štáty mohli využiť čo najúčelnejšie, musia mať rozviazané ruky,“ zdôraznila Remišová.
Pripomenula, že Slovenská republika iniciovala výzvu, ku ktorej sa pripojilo ďalších šesť štátov – Chorvátsko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Španielsko. Týchto sedem krajín spoločne vyzvalo Európsku komisiu na zachovanie platnosti opatrení, ktoré boli prijaté v prvom roku boja s pandémiou COVID-19.
Témou rokovania Rady pre všeobecné záležitosti k politike súdržnosti EÚ, ako aj bilaterálnych stretnutí vicepremiérky Remišovej s komisárkou Ferreira a komisárom Schmitom bolo tiež nové programové obdobie 2021 – 2027.
„Od marca 2020, kedy nastúpila naša vláda, sme spustili najväčšiu reformu eurofondov v histórii Slovenska. Vďaka krízovému riadeniu a piatim antibyrokratickým balíčkom sa nám podarilo výrazne znížiť administratívnu záťaž pre žiadateľov a prijímateľov, celý proces sme zjednodušili, čo sa okamžite prejavilo na zrýchlení čerpania,“ uviedla Remišová.
„Do prípravy nových eurofondov, z ktorých bude Slovensko v období 2021 – 2027 môcť čerpať takmer 13 miliárd eur, sme zapojili stovky aktérov od rezortov, samospráv, akademickej a odbornej obce až po mimovládky. Výsledkom je strategický investičný plán – Partnerská dohoda a nový Operačný program Slovensko, ktorým sme väčšinu eurofondov dostali pod jednu strechu. Partnerskú dohodu a tiež návrh OP Slovensko sme už predložili Európskej komisii, s ktorou práve vedieme veľmi náročné vyjednávania o tom, na aké oblasti nové eurofondy použijeme,“ uviedla ministerka s tým, že predstavy Bruselu a Slovenska nie sú vždy totožné.
„Je naším národným záujmom, aby sme mohli investovať do oblastí, ktoré boli bývalými vládami dlhodobo zanedbávané. Je faktom, že po dvoch desaťročiach využívania európskych zdrojov má Slovensko regionálne cesty stále v katastrofálnom stave, 450 obcí nemá prístup k pitnej vode, stovky obcí sú bez kanalizácie, v regiónoch sú priepastné sociálne rozdiely, zdravotníctvo je v zlom stave, na mnohých miestach ľudia žijú v zamorenom prostredí... To všetko sú investičné dlhy z minulosti, ktoré musíme riešiť.“
Remišová upozornila na fakt, že od roku 2012 sa rast slovenskej ekonomiky výrazne spomalil a s ním aj dobiehanie najvyspelejších krajín Európskej únie.
„Našou ambíciou je nastaviť všetky európske finančné mechanizmy – súčasné eurofondy, protikrízový balík REACT-EU, financie z Plánu obnovy a odolnosti aj nové eurofondy tak, aby sme dosiahli čo najsilnejší reformný efekt v kľúčových oblastiach. Rozhodujúce pre úspech Slovenska budú tiež investície do vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií, ktoré majú potenciál priniesť do regiónov lepšie platené pracovné miesta a vyššiu životnú úroveň,“ dodala vicepremiérka Remišová.
Skočiť na hlavné menu
