Vicepremiérka Remišová na konferencii EUROFONDY BEZ KORUPCIE
Dátum: 22.06.2022
Tvrdý a úspešný boj proti korupcii je základným predpokladom pre fungujúci a spravodlivý štát, ktorý slúži občanom. Na konferencii Eurofondy bez korupcie, ktorú zorganizovalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) to vyhlásila podpredsedníčka vlády Veronika Remišová. Cieľom podujatia, na ktorom vystúpili aj zahraniční hostia, bola výmena skúseností s bojom proti korupcii a hľadanie účinných riešení, ako jej predchádzať a potierať ju.
„Za mimoriadne dôležité v boji proti korupcii v eurofondoch považujem tri piliere - systémové zmeny, ktoré sme zaviedli v novom programovom období, zníženie byrokracie na všetkých úrovniach a tvrdé postihovanie korupčného správania bez ohľadu na to, či je páchateľom politik, bohatý oligarcha alebo starosta malej obce,“ uviedla podpredsedníčka vlády Remišová, ktorá diskutovala spolu s Lenkou Bradáčovou – vrchnou štátnou zástupkyňou Českej republiky a s prokurátorom Jánom Šantom z Úradu špeciálnej prokuratúry.
Podľa Remišovej sa Slovensko úspešne zbavuje dedičstva minulosti, ktoré tu zanechala predchádzajúca politická garnitúra. „Pred rokom 2018 na korupciu, ktorá prerástla špičky vedenia štátu vytrvalo upozorňovali novinári, zopár, vtedy opozičných politikov a občianski aktivisti. Rok 2018 a vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorá otriasla Slovenskom, znamenala zlom vo vnímaní korupcie a rozsiahlej trestnej činnosti aj v súvislosti s eurofondami.“
Remišová tiež zdôraznila, že od nástupu novej vlády v marci 2020 majú polícia a prokuratúra rozviazané ruky a vyšetrujú rozsiahle schémy korupcie, prania špinavých peňazí a ďalších trestných činov, ktoré na Slovensku fungovali vyše desať rokov. Mnohé z týchto káuz súvisia aj s čerpaním eurofondov.
„Systém eurofondov, ako ho nastavila bývalá vláda, bol komplikovaný a neprehľadný, plný byrokracie. Eurofondy boli preto podhubím pre korupciu a prelievanie verejných zdrojov na kontá vyvolených,“ uviedla vicepremiérka.
Remišová po nástupe do úradu presadila zásadné systémové zmeny v eurofondoch, v štátnom IT aj podpore regiónov. „Základom našej misie je nulová tolerancia k praktikám, ktoré boli v predchádzajúcich obdobiach bežné,“ zdôraznila.
MIRRI SR za necelé dva roky zaviedlo v eurofondoch päť antibyrokratických balíčkov, zjednodušilo pravidlá aj administratívnu náročnosť na minimum, ktorú povoľuje európska legislatíva. „A hlavne sme spustili veľkú reformu pre nové eurofondy – jeden operačný program, počet riadiacich štruktúr sme okresali na tretinu a našou ambíciou je, aby slovenská legislatíva k eurofondom nemala ani čiarku navyše oproti tomu, čo požaduje Európska komisia. Takisto zavádzame poradenské centrá pre ľudí v regiónoch.“
Vicepremiérka v diskusii vyzdvihla úzku spoluprácu medzi MIRRI SR a Úradom pre verejné obstarávanie a Najvyšším kontrolným úradom. „Začali sme úzku spoluprácu s Najvyšším kontrolným úradom a Úradom pre verené obstarávanie, aby sme čo najlepšie zabezpečili jednotný a spoločný postup pri hodnotení verejných obstarávaní. Veľmi ma teší, že s oboma úradmi spolupracujeme a darí sa nám nachádzať zhodu na potrebe systémových zmien, ktoré aj realizujeme. Naším spoločným cieľom je, aby sme proaktívne vytvárali také podmienky, aby korupčné praktiky v oblasti eurofondov nemali šancu. Základom je jednoduchý a transparentný systém, ktorý je zrozumiteľný pre úradníkov aj prijímateľov eurofondov, a samozrejme, potrebný je účinný systém kontroly.“
V druhom paneli konferencie s názvom Transparentné eurofondy vystúpili štátny tajomník MIRRI SR Dušan Velič, predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrássy, predseda Úradu pre verejné obstarávanie Miroslav Hlivák a Amira Szönyi z Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).
„Korupcia sa netýkala v minulosti len eurofondov, ale tiež regionálnych dotácií, ktoré sa zneužívali na lokálnej úrovni. Stávalo sa, že peniaze, ktoré mali ísť na rozvoj regiónov a tvorbu nových pracovných miest, sa použili na vybudovanie cesty k vile miestneho politika, alebo sa podnikateľovi kúpil traktor, čím však nevzniklo ani jedno nové pracovné miesto. S rozdeľovaním dotácií po kamarátskych a politických linkách sme spravili koniec a novela zákona o najmenej rozvinutých okresoch nastavila úplne nový a transparentný systém prideľovania regionálnych dotácií,“ povedal štátny tajomník Velič.
„Od nástupu vlády v marci 2020 sme prešli kus cesty a začali sme zásadné zmeny, ktoré Slovensko tak veľmi potrebovalo. Ak máme úspešne bojovať proti korupcii na Slovensku, musíme spolupracovať. Verím, že aj dnešná konferencia je dobrým základom pre to, aby sme si navzájom pomáhali a vymieňali poznatky a skúsenosti. Slovensko si to po rokoch marazmu zaslúži,” dodala podpredsedníčka vlády Remišová.
„Za mimoriadne dôležité v boji proti korupcii v eurofondoch považujem tri piliere - systémové zmeny, ktoré sme zaviedli v novom programovom období, zníženie byrokracie na všetkých úrovniach a tvrdé postihovanie korupčného správania bez ohľadu na to, či je páchateľom politik, bohatý oligarcha alebo starosta malej obce,“ uviedla podpredsedníčka vlády Remišová, ktorá diskutovala spolu s Lenkou Bradáčovou – vrchnou štátnou zástupkyňou Českej republiky a s prokurátorom Jánom Šantom z Úradu špeciálnej prokuratúry.
Podľa Remišovej sa Slovensko úspešne zbavuje dedičstva minulosti, ktoré tu zanechala predchádzajúca politická garnitúra. „Pred rokom 2018 na korupciu, ktorá prerástla špičky vedenia štátu vytrvalo upozorňovali novinári, zopár, vtedy opozičných politikov a občianski aktivisti. Rok 2018 a vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorá otriasla Slovenskom, znamenala zlom vo vnímaní korupcie a rozsiahlej trestnej činnosti aj v súvislosti s eurofondami.“
Remišová tiež zdôraznila, že od nástupu novej vlády v marci 2020 majú polícia a prokuratúra rozviazané ruky a vyšetrujú rozsiahle schémy korupcie, prania špinavých peňazí a ďalších trestných činov, ktoré na Slovensku fungovali vyše desať rokov. Mnohé z týchto káuz súvisia aj s čerpaním eurofondov.
„Systém eurofondov, ako ho nastavila bývalá vláda, bol komplikovaný a neprehľadný, plný byrokracie. Eurofondy boli preto podhubím pre korupciu a prelievanie verejných zdrojov na kontá vyvolených,“ uviedla vicepremiérka.
Remišová po nástupe do úradu presadila zásadné systémové zmeny v eurofondoch, v štátnom IT aj podpore regiónov. „Základom našej misie je nulová tolerancia k praktikám, ktoré boli v predchádzajúcich obdobiach bežné,“ zdôraznila.
MIRRI SR za necelé dva roky zaviedlo v eurofondoch päť antibyrokratických balíčkov, zjednodušilo pravidlá aj administratívnu náročnosť na minimum, ktorú povoľuje európska legislatíva. „A hlavne sme spustili veľkú reformu pre nové eurofondy – jeden operačný program, počet riadiacich štruktúr sme okresali na tretinu a našou ambíciou je, aby slovenská legislatíva k eurofondom nemala ani čiarku navyše oproti tomu, čo požaduje Európska komisia. Takisto zavádzame poradenské centrá pre ľudí v regiónoch.“
Vicepremiérka v diskusii vyzdvihla úzku spoluprácu medzi MIRRI SR a Úradom pre verejné obstarávanie a Najvyšším kontrolným úradom. „Začali sme úzku spoluprácu s Najvyšším kontrolným úradom a Úradom pre verené obstarávanie, aby sme čo najlepšie zabezpečili jednotný a spoločný postup pri hodnotení verejných obstarávaní. Veľmi ma teší, že s oboma úradmi spolupracujeme a darí sa nám nachádzať zhodu na potrebe systémových zmien, ktoré aj realizujeme. Naším spoločným cieľom je, aby sme proaktívne vytvárali také podmienky, aby korupčné praktiky v oblasti eurofondov nemali šancu. Základom je jednoduchý a transparentný systém, ktorý je zrozumiteľný pre úradníkov aj prijímateľov eurofondov, a samozrejme, potrebný je účinný systém kontroly.“
V druhom paneli konferencie s názvom Transparentné eurofondy vystúpili štátny tajomník MIRRI SR Dušan Velič, predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrássy, predseda Úradu pre verejné obstarávanie Miroslav Hlivák a Amira Szönyi z Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).
„Korupcia sa netýkala v minulosti len eurofondov, ale tiež regionálnych dotácií, ktoré sa zneužívali na lokálnej úrovni. Stávalo sa, že peniaze, ktoré mali ísť na rozvoj regiónov a tvorbu nových pracovných miest, sa použili na vybudovanie cesty k vile miestneho politika, alebo sa podnikateľovi kúpil traktor, čím však nevzniklo ani jedno nové pracovné miesto. S rozdeľovaním dotácií po kamarátskych a politických linkách sme spravili koniec a novela zákona o najmenej rozvinutých okresoch nastavila úplne nový a transparentný systém prideľovania regionálnych dotácií,“ povedal štátny tajomník Velič.
„Od nástupu vlády v marci 2020 sme prešli kus cesty a začali sme zásadné zmeny, ktoré Slovensko tak veľmi potrebovalo. Ak máme úspešne bojovať proti korupcii na Slovensku, musíme spolupracovať. Verím, že aj dnešná konferencia je dobrým základom pre to, aby sme si navzájom pomáhali a vymieňali poznatky a skúsenosti. Slovensko si to po rokoch marazmu zaslúži,” dodala podpredsedníčka vlády Remišová.
Skočiť na hlavné menu
