Varšava o kohéznej politike po roku 2020
Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini včera vo Varšave podpísal Spoločný dokument (Joint Paper) krajín V4+4 o podpore silnej pozície politiky súdržnosti ako hlavnej investičnej politiky EÚ na podporu rastu a tvorby pracovných miest aj po roku 2020. Slovensko by tak malo mať možnosť využívať finančné zdroje EÚ aj po roku 2020.
Vo svojom vystúpení na rokovaní predstaviteľov krajín V4+4 o budúcnosti kohéznej politiky a eurofondov pritom zdôraznil potrebu zamerania sa na výsledky namiesto na procesy a procedúry. Hlavnými prvkami po roku 2020 tak budú orientácia na výsledky, flexibilita, proporcionalita, integrovaný prístup a jednoduchosť.
Podpredseda vlády Peter Pellegrini vo svojom vystúpení podčiarkol dôležitosť vytvorenia neformálnej platformy medzi Európskou komisiou a členskými štátmi pre prípravu programového obdobia po roku 2020 pred publikovaním návrhov nariadení, ktorá bude efektívnym nástrojom pre skoré a úspešné programovanie budúceho obdobia. „Musíme stále pracovať na zviditeľňovaní kohéznej politiky, ale zároveň pracovať na zlepšení jej fungovania. Kľúčovým prvkom v príprave nového obdobia musí byť zjednodušenie politiky súdržnosti (kohéznej politiky) napríklad v oblasti harmonizácie pravidiel medzi EŠIF a ostatnými politikami EÚ, ako aj zameranie sa na výsledky,“ zdôraznil vicepremiér na rokovaní. V budúcom programovom období bude potrebné nastaviť tematické zameranie kohéznej politiky tak, aby harmonicky prispievala k napĺňaniu európskej stratégie, ale rovnako poskytovala priestor pre napĺňanie špecifických potrieb jednotlivých regiónov členských štátov,“ dodal. Pozornosť by mala byť venovaná aj agende metropolitných regiónov, ktoré sú motormi rozvoja celej krajiny. Peter Pellegrini vo svojom vystúpení navrhol cezhraničnú spoluprácu krajín V4+ pri projektoch, ktoré by kombinovali rôzne nástroje a finančné zdroje. Ako príklad uviedol projekty inteligentných miest (smart cities).
V Spoločnom dokumente sa predstavitelia krajín V4 a Chorvátska, Slovinska, Rumunska a Bulharska zodpovední za politiku súdržnosti dohodli na podpore silnej pozície politiky súdržnosti ako hlavnej investičnej politiky EÚ na podporu rastu a tvorbu pracovných miest aj po roku 2020. Ďalej sa zhodli na podpore všetkých regiónov, podpore územnej orientácie a riešení šitých na mieru pre napĺňanie špecifických potrieb jednotlivých regiónov, kde je potrebná väčšia flexibilita pre národné, regionálne a miestne orgány s cieľom venovať sa ich osobitným cieľom v rámci operačných programov, vrátane využívania integrovaného územného prístupu. Hlavnými prvkami politiky súdržnosti po roku 2020 tak budú orientácia na výsledky, flexibilita, proporcionalita, integrovaný prístup a jednoduchosť. V závere dokumentu navrhujú signatári Európskej komisii zriadiť do polovice roka 2017 neformálnu komunikačnú platformu na prípravu programového obdobia po roku 2020.
Rokovanie krajín V4+4 pokračovalo spoločným rokovaním predstaviteľov krajín V4+4 a Komisie pre politiku územnej súdržnosti a rozpočtu EÚ (COTER), zameraným na prezentáciu pozícií a názorov k potenciálnemu smerovaniu politiky súdržnosti po roku 2020.
Podpredseda vlády sa upriamil na zjednodušenie kohéznej politiky ako kľúčový prvok po roku 2020. Ako príklad uviedol potrebu harmonizácie pravidiel, priamo riadených programov, rovnakého prístupu ku všetkým finančným nástrojom a čo najjednoduchšie metódy na meranie výsledkov. „Audity sa musia zameriavať na výsledky a výstupy, nie na administratívne chyby“, povedal. „Musíme predkladať nové návrhy predpisov už teraz, aby sme dosiahli lepšiu a jednoduchšiu politiku súdržnosti,“ uzatvoril vicepremiér svoje vystúpenia na rokovaniach k eurofondom vo Varšave.
Skočiť na hlavné menu
