V programe vlády nemajú eurofondy vlastnú kapitolu, hoci patria k hlavným výzvam
Dátum: 18.11.2023
Ohrozené čerpanie životne dôležitých finančných zdrojov z fondov Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti SR považuje nová vláda za jednu z hlavných výziev vo svojom programovom vyhlásení. Tvrdí, že chce maximálne využiť európske prostriedky z dobiehajúceho programového obdobia 2014 až 2020, pričom ich treba minúť do konca tohto roka.
Vláda Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS zároveň mieni rozbehnúť projekty nevyhnutné pre čerpanie eurozdrojov z Programu Slovensko v novom období 2021 až 2027 a z plánu obnovy do roku 2026. Napriek tomu vo vládnom programe eurofondy na rozdiel od plánu obnovy nemajú samostatnú kapitolu ani časť. Spomínajú sa okrem úvodu dokumentu iba niekoľkými vetami v kapitolách o odstraňovaní rozdielov medzi regiónmi, doprave a výstavbe, či o pôdohospodárstve v súvislosti s podporou prvovýrobcov a spracovateľov potravín a pri podpore financovania investícií. Súčasná vláda Roberta Fica (Smer-SD) od svojho vymenovania 25. októbra na štyroch schôdzach do 13. novembra ani raz nerokovala oficiálne o situácii s dočerpaním starých eurofondov.
ento bod aktuálne nie je ani v programe zasadnutia vlády 20. novembra. Nový minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas-SD), ktorý má v pôsobnosti aj eurofondy a často kritizoval predošlé vlády pre hrozbu prepadnutia stoviek miliónov eur zo zdrojov EÚ, takýto návrh na vládu doteraz nepredložil. Stále môžu byť pritom ohrozené desiatky miliónov eur. K prioritám vlády v eurofondoch patrí výrazné zjednodušenie ich čerpania a odbúranie byrokracie na minimum. „Pripravíme nový zákon o verejnom obstarávaní, vďaka ktorému sa odstráni tzv. goldplating. To znamená, že slovenská legislatíva už nepôjde nad rámec toho, čo požaduje Európska únia. Zefektívni sa tým čerpanie eurofondov a čo je podstatné, projekty žiadateľov už neostanú len na papieri, ako sa to často stávalo doteraz, ale naozaj sa dočkajú realizácie,“ sľubuje Raši. Avizoval presunúť čo najviac eurofondov do kompetencií miest, obcí a krajov a zároveň „eurofondovú revolúciu v praxi“. Podľa ministra byrokracia bude len do tej miery, do akej je nevyhnutná. „Dôležité je kontrolovať napríklad rizikové projekty, prípadne robiť náhodné kontroly, ale nie kontrolovať celý proces. Čerpanie eurofondov u nás vyzerá tak, že máte síce všetky potrebné dokumenty, ale nemáte projekt,“ uviedol Raši. Plánovanú veľkú zmenu vo verejnom obstarávaní zdôvodnil aj tým, že súčasný zákon je pre prijímateľov nočnou morou. Vláda chce okrem zásadných zmien v eurofondoch tiež zmeniť Program Slovensko súbežne s prípadnými úpravami v nastavení plánu obnovy. Fico potvrdil, že v spolupráci so samosprávou je potrebné prijať okamžité rozhodnutia o presune čo najväčšieho objemu financií z európskych fondov na kraje, mestá a obce. Zároveň podľa neho treba maximálne zjednodušiť administratívnu náročnosť pri ich čerpaní. „To platí aj o maximálnom využití fondov na inovácie a modernizácie v našom priemysle,“ uviedol v piatok na sneme svojej strany premiér. Ministrovi Richardovi Rašimu a vicepremiérovi pre plán obnovy a eurofondy Petrovi Kmecovi (Hlas-SD) dal pokyn, aby vyšli v ústrety samosprávam aj podnikateľom. „Ak máte dobré projekty, ak nám viete ponúknuť flexibility a poviete toto sa dá minúť na modernizáciu a inovácie, poďme do toho. Bez modernizácie a inovácií nie sme schopní zvýšiť konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva,“ vyzval k spolupráci Fico. Od ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru-SD) očakáva iniciatívu na rýchle zmeny v povoľovaní stavieb a podmienkach verejného obstarávania. „Toľko o tom hovoríme a stavebné konanie trvá tri roky. Akékoľvek iné konania, povolenie nás brzdí,“ dodal predseda vlády. Podľa stavu dočerpávania eurofondov z obdobia 2014 až 2020 ku koncu októbra, zo 14,5 miliardy eur v desiatich programoch zostávalo využiť do konca roka ešte viac ako dve miliardy eur, teda zhruba 15 % z celkovej sumy. Bývalá úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, ktorá podľa Fica vraj nič nerobila, rokovala za päť mesiacov špeciálne o eurofondoch a pláne obnovy deväťkrát, približne každé dva týždne. Pred skončením svojho pôsobenia predchádzajúci premiér potvrdil, že riziko prepadnutia eurozdrojov znížili z pôvodne odhadovanej sumy 800 miliónov eur asi na 100 miliónov eur.
Zdroj: SITA
Vláda Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS zároveň mieni rozbehnúť projekty nevyhnutné pre čerpanie eurozdrojov z Programu Slovensko v novom období 2021 až 2027 a z plánu obnovy do roku 2026. Napriek tomu vo vládnom programe eurofondy na rozdiel od plánu obnovy nemajú samostatnú kapitolu ani časť. Spomínajú sa okrem úvodu dokumentu iba niekoľkými vetami v kapitolách o odstraňovaní rozdielov medzi regiónmi, doprave a výstavbe, či o pôdohospodárstve v súvislosti s podporou prvovýrobcov a spracovateľov potravín a pri podpore financovania investícií. Súčasná vláda Roberta Fica (Smer-SD) od svojho vymenovania 25. októbra na štyroch schôdzach do 13. novembra ani raz nerokovala oficiálne o situácii s dočerpaním starých eurofondov.
ento bod aktuálne nie je ani v programe zasadnutia vlády 20. novembra. Nový minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas-SD), ktorý má v pôsobnosti aj eurofondy a často kritizoval predošlé vlády pre hrozbu prepadnutia stoviek miliónov eur zo zdrojov EÚ, takýto návrh na vládu doteraz nepredložil. Stále môžu byť pritom ohrozené desiatky miliónov eur. K prioritám vlády v eurofondoch patrí výrazné zjednodušenie ich čerpania a odbúranie byrokracie na minimum. „Pripravíme nový zákon o verejnom obstarávaní, vďaka ktorému sa odstráni tzv. goldplating. To znamená, že slovenská legislatíva už nepôjde nad rámec toho, čo požaduje Európska únia. Zefektívni sa tým čerpanie eurofondov a čo je podstatné, projekty žiadateľov už neostanú len na papieri, ako sa to často stávalo doteraz, ale naozaj sa dočkajú realizácie,“ sľubuje Raši. Avizoval presunúť čo najviac eurofondov do kompetencií miest, obcí a krajov a zároveň „eurofondovú revolúciu v praxi“. Podľa ministra byrokracia bude len do tej miery, do akej je nevyhnutná. „Dôležité je kontrolovať napríklad rizikové projekty, prípadne robiť náhodné kontroly, ale nie kontrolovať celý proces. Čerpanie eurofondov u nás vyzerá tak, že máte síce všetky potrebné dokumenty, ale nemáte projekt,“ uviedol Raši. Plánovanú veľkú zmenu vo verejnom obstarávaní zdôvodnil aj tým, že súčasný zákon je pre prijímateľov nočnou morou. Vláda chce okrem zásadných zmien v eurofondoch tiež zmeniť Program Slovensko súbežne s prípadnými úpravami v nastavení plánu obnovy. Fico potvrdil, že v spolupráci so samosprávou je potrebné prijať okamžité rozhodnutia o presune čo najväčšieho objemu financií z európskych fondov na kraje, mestá a obce. Zároveň podľa neho treba maximálne zjednodušiť administratívnu náročnosť pri ich čerpaní. „To platí aj o maximálnom využití fondov na inovácie a modernizácie v našom priemysle,“ uviedol v piatok na sneme svojej strany premiér. Ministrovi Richardovi Rašimu a vicepremiérovi pre plán obnovy a eurofondy Petrovi Kmecovi (Hlas-SD) dal pokyn, aby vyšli v ústrety samosprávam aj podnikateľom. „Ak máte dobré projekty, ak nám viete ponúknuť flexibility a poviete toto sa dá minúť na modernizáciu a inovácie, poďme do toho. Bez modernizácie a inovácií nie sme schopní zvýšiť konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva,“ vyzval k spolupráci Fico. Od ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru-SD) očakáva iniciatívu na rýchle zmeny v povoľovaní stavieb a podmienkach verejného obstarávania. „Toľko o tom hovoríme a stavebné konanie trvá tri roky. Akékoľvek iné konania, povolenie nás brzdí,“ dodal predseda vlády. Podľa stavu dočerpávania eurofondov z obdobia 2014 až 2020 ku koncu októbra, zo 14,5 miliardy eur v desiatich programoch zostávalo využiť do konca roka ešte viac ako dve miliardy eur, teda zhruba 15 % z celkovej sumy. Bývalá úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, ktorá podľa Fica vraj nič nerobila, rokovala za päť mesiacov špeciálne o eurofondoch a pláne obnovy deväťkrát, približne každé dva týždne. Pred skončením svojho pôsobenia predchádzajúci premiér potvrdil, že riziko prepadnutia eurozdrojov znížili z pôvodne odhadovanej sumy 800 miliónov eur asi na 100 miliónov eur.
Zdroj: SITA
Skočiť na hlavné menu
