Stav právneho štátu v roku 2021: správa EÚ zaznamenáva pozitívny vývoj v členských štátoch, ale aj vážne obavy
Dátum: 20.07.2021
Európska komisia dnes uverejnila druhú celoeurópsku správu o stave právneho štátu spolu s oznámením zameraným na situáciu v EÚ ako celku a kapitolami o jednotlivých členských štátoch (Kapitola o Slovensku). Správa z roku 2021 sa zaoberá vývojom od septembra minulého roku, prehlbuje posúdenie problémov uvedených v predchádzajúcej správe zohľadňujúc vplyv pandémie COVID-19. Celkovo správa poukazuje na viaceré pozitívne trendy v členských štátoch vrátane tých, v ktorých sa riešia výzvy uvedené v správe za rok 2020. Obavy však pretrvávajú a v niektorých členských štátoch sa tieto obavy zintenzívnili, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva a situáciu v médiách.
Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne hodnotí tie isté aspekty všetkých členských štátov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj od prijatia prvej výročnej správy o právnom štáte a zabezpečuje jednotný prístup uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty, pričom zostáva primeraný vývoju. Rozsah a metodika vydania z roku 2021 sú rovnaké ako v prípade prvej výročnej správy o právnom štáte prijatej v septembri 2020.
Kľúčové zistenia o situácii v oblasti právneho štátu v členských štátoch:
Justičné systémy
Takmer všetky členské štáty uskutočňujú reformy týkajúce sa ich justičných systémov, aj keď s rozdielmi v rozsahu, forme a pokroku. Vo viacerých členských štátoch sa prijali alebo sa prijímajú kroky na posilnenie nezávislosti súdnictva napríklad prostredníctvom reforiem súvisiacich so súdnymi radami, vymenovaním sudcov a nezávislosťou a autonómiou prokuratúry. Niekoľko členských štátov však pokračovalo vo vykonávaní reforiem, ktoré znižujú ich záruky nezávislosti súdnictva, vyvolávajú obavy alebo zhoršujú existujúce obavy týkajúce sa zvýšeného vplyvu výkonnej a zákonodarnej zložky na fungovanie ich justičného systému. Okrem toho v niektorých členských štátoch politické útoky a opakované pokusy o oslabenie sudcov alebo justičných inštitúcií ešte viac spochybňujú nezávislosť súdnictva. Od prijatia správy za rok 2020 Súdny dvor EÚ opätovne potvrdil význam účinnej súdnej ochrany pre dodržiavanie zásad právneho štátu. Pandémia COVID-19 znovu upriamila pozornosť na naliehavú potrebu modernizácie justičných systémov a zdôraznila potenciál digitalizácie.
Protikorupčné rámce
Členské štáty EÚ naďalej patria medzi krajiny s najlepšími výsledkami na svete, pričom desať členských štátov patrí medzi prvú dvadsiatku krajín vnímaných ako krajiny s najnižšou mierou korupcie. Niekoľko členských štátov v súčasnosti prijíma alebo reviduje vnútroštátne protikorupčné stratégie alebo akčné plány.
Sloboda a pluralita médií
Počas pandémie COVID-19 boli médiá a novinári v Európe pod veľkým tlakom. Nový rekordný počet upozornení na bezpečnosť novinárov, ako aj nedávne tragické udalosti sú dôkazom toho, že tento problém treba riešiť v celej EÚ. Monitorovanie plurality médií 2021, kľúčový zdroj informácií pre správu o právnom štáte, poukazuje na celkové zhoršenie situácie novinárov vo viacerých členských štátoch. Nie všetky regulačné orgány v oblasti médií sú bez politického vplyvu a v niektorých členských štátoch existuje veľké riziko politického zasahovania do médií. Spravodajské médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pri informovaní občanov počas pandémie COVID-19, hoci množstvo obmedzení sťažilo prácu novinárov. Pandémia vyvolala aj vážne hospodárske výzvy pre mediálny sektor, čo viedlo niektoré členské štáty k prijatiu programov na podporu spravodajských médií. Takáto podpora sa musí realizovať transparentným a spravodlivým spôsobom.
Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh
Od minulého roka niektoré členské štáty pokračovali v ústavných reformách s cieľom posilniť kontroly a záruky. Niektoré nedávno zaviedli opatrenia na zvýšenie transparentnosti tvorby právnych predpisov a zlepšenie účasti občanov.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Kapitola o Slovensku
Správa o právnom štáte 2021 – stav právneho štátu v Európskej únii
Správa o právnom štáte 2021 – kapitoly o jednotlivých krajinách
Správa o právnom štáte 2021 – otázky a odpovede
Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad
Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad
Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne hodnotí tie isté aspekty všetkých členských štátov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj od prijatia prvej výročnej správy o právnom štáte a zabezpečuje jednotný prístup uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty, pričom zostáva primeraný vývoju. Rozsah a metodika vydania z roku 2021 sú rovnaké ako v prípade prvej výročnej správy o právnom štáte prijatej v septembri 2020.
Kľúčové zistenia o situácii v oblasti právneho štátu v členských štátoch:
Justičné systémy
Takmer všetky členské štáty uskutočňujú reformy týkajúce sa ich justičných systémov, aj keď s rozdielmi v rozsahu, forme a pokroku. Vo viacerých členských štátoch sa prijali alebo sa prijímajú kroky na posilnenie nezávislosti súdnictva napríklad prostredníctvom reforiem súvisiacich so súdnymi radami, vymenovaním sudcov a nezávislosťou a autonómiou prokuratúry. Niekoľko členských štátov však pokračovalo vo vykonávaní reforiem, ktoré znižujú ich záruky nezávislosti súdnictva, vyvolávajú obavy alebo zhoršujú existujúce obavy týkajúce sa zvýšeného vplyvu výkonnej a zákonodarnej zložky na fungovanie ich justičného systému. Okrem toho v niektorých členských štátoch politické útoky a opakované pokusy o oslabenie sudcov alebo justičných inštitúcií ešte viac spochybňujú nezávislosť súdnictva. Od prijatia správy za rok 2020 Súdny dvor EÚ opätovne potvrdil význam účinnej súdnej ochrany pre dodržiavanie zásad právneho štátu. Pandémia COVID-19 znovu upriamila pozornosť na naliehavú potrebu modernizácie justičných systémov a zdôraznila potenciál digitalizácie.
Protikorupčné rámce
Členské štáty EÚ naďalej patria medzi krajiny s najlepšími výsledkami na svete, pričom desať členských štátov patrí medzi prvú dvadsiatku krajín vnímaných ako krajiny s najnižšou mierou korupcie. Niekoľko členských štátov v súčasnosti prijíma alebo reviduje vnútroštátne protikorupčné stratégie alebo akčné plány.
Sloboda a pluralita médií
Počas pandémie COVID-19 boli médiá a novinári v Európe pod veľkým tlakom. Nový rekordný počet upozornení na bezpečnosť novinárov, ako aj nedávne tragické udalosti sú dôkazom toho, že tento problém treba riešiť v celej EÚ. Monitorovanie plurality médií 2021, kľúčový zdroj informácií pre správu o právnom štáte, poukazuje na celkové zhoršenie situácie novinárov vo viacerých členských štátoch. Nie všetky regulačné orgány v oblasti médií sú bez politického vplyvu a v niektorých členských štátoch existuje veľké riziko politického zasahovania do médií. Spravodajské médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pri informovaní občanov počas pandémie COVID-19, hoci množstvo obmedzení sťažilo prácu novinárov. Pandémia vyvolala aj vážne hospodárske výzvy pre mediálny sektor, čo viedlo niektoré členské štáty k prijatiu programov na podporu spravodajských médií. Takáto podpora sa musí realizovať transparentným a spravodlivým spôsobom.
Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh
Od minulého roka niektoré členské štáty pokračovali v ústavných reformách s cieľom posilniť kontroly a záruky. Niektoré nedávno zaviedli opatrenia na zvýšenie transparentnosti tvorby právnych predpisov a zlepšenie účasti občanov.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Kapitola o Slovensku
Správa o právnom štáte 2021 – stav právneho štátu v Európskej únii
Správa o právnom štáte 2021 – kapitoly o jednotlivých krajinách
Správa o právnom štáte 2021 – otázky a odpovede
Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad
Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad
Skočiť na hlavné menu
