Starostov tatranských a podtatranských obcí trápi ďalšie fungovanie rómskych hliadok

Viaceré obce s marginalizovanou rómskou komunitou pod Tatrami trápi ďalšie fungovanie a financovanie občianskych hliadok. Niektoré z nich majú uzatvorené zmluvy ešte do konca apríla, po tom si musia na peniaze z eurofondov počkať. Aj v tejto súvislosti sa rozhodli predstavitelia samospráv z Popradského a Kežmarského okresu spoločne pozvať splnomocnenca vlády pre rómske komunity Jána Hera na pracovné zasadnutie. Zhodli sa na tom počas marcového Snemu Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí so sídlom v Spišskej Belej. Potvrdil to pre agentúru SITA jeho predseda Štefan Bieľak.
 

Na Miestne občianske poriadkové služby (MOPS) si v obciach zvykli. Jednou z nich je aj Veľká Lomnica v Kežmarskom okrese. Starosta Peter Duda vníma občianske hliadky ako predĺženú ruku polície či záchranných zložiek. Jej pracovníci dokážu podľa neho veľmi rýchlo navigovať po osade, poznajú rodinné vzťahy, a tak vedia byť veľmi nápomocní. „Asistujú nám ráno a poobede pri základnej škole, tiež pri železničnom priecestí pri materskej škole, ktoré nie je zabezpečené žiadnou zabezpečovacou signalizáciou. Dávajú tam pozor, pretože v minulosti tam už vlak zrazil dieťa,“ opísal starosta. Okrem spomínaných pozitív však poukázal na slabosť projektu spočívajúcu v nesystémovosti a predovšetkým v nezabezpečení kontinuity. Keďže eurofondy na financovanie tohto projektu sa minuli, z ôsmich takýchto pracovníkov pôjde obec po apríli na polovicu. Zaplatiť dokáže na krátke obdobie z vlastných zdrojov len štyroch. Starosta dúfa, že náklady nad rámec rozpočtu budú obci refundované.
 

V susedných Huncovciach projekt fungoval do konca februára. Potom zredukovali počet pracovníkov MOPS zo šiestich na dvoch. „Museli sme siahnuť do iných položiek v rozpočte obce, aby sme ich mohli prefinancovať, s nádejou, že tento projekt pôjde opäť,“ vysvetlil pre SITA starosta obce Peter Majerčák. Občianske hliadky sú podľa jeho slov okrem iného nepostrádateľné pri vyplácaní sociálnych dávok. V súvislosti s obmedzením tejto služby hovorí aj o nápore rastu kriminality, lúpežných prepadnutí, záškoláctva či vykrádačiek rodinných domov.
 

Samosprávy chcú hovoriť s Herom aj na tému problémov, ako sú čierne skládky, túlavé psy, neplatiči, otázka vzdelávania či bezpečnosti. Rovnako ich podľa Bieľaka zaujíma možnosť využitia eurofondov v novom programovom období pri ich riešení. „Musíme vedieť viac o tom, ako sa môžu obce uchádzať o tieto zdroje, na čo sa budú môcť zamerať, či sú tam aj nejaké investičné projekty, alebo len neinvestičné,“ priblížil. Spomínané témy sa podľa jeho slov netýkajú síce všetkých obcí v rámci regiónu Tatier, ale väčšiny áno. Ako dodal, v máloktorej sa už nachádza obyvateľstvo, v rámci ktorého by aspoň desať či pätnásť percent netvorili ľudia z marginalizovanej rómskej skupiny.
 

Splnomocnenec Hero pre SITA reagoval, že so starostami sa veľmi rád stretne a priblíži im možnosti v novom programovom období. Úrad už podľa jeho slov pripravuje výzvu, čo sa týka MOPS. „Dostal som veľa pozitívnych reakcií od samospráv, že je to pre ne veľmi účinný nástroj,“ poznamenal na margo projektu. Momentálne podľa jeho slov pokračuje komunikácia v súvislosti so schvaľovaním dôležitých dokumentov pre výberové kritériá v Bruseli. „Nemôžeme teda začať procesy skôr. Máme to ale pripravené, chceme byť samosprávam nápomocní, povzbudiť ich a nejakým spôsobom podržať. Budeme sa snažiť výzvu nastaviť tak, aby sme mohli maximálnu mieru refundácie ponúknuť samosprávam aj spätne,“ vysvetlil.
 

Viaceré obce s marginalizovanou rómskou komunitou pod Tatrami trápi ďalšie fungovanie a financovanie občianskych hliadok. Niektoré z nich majú uzatvorené zmluvy ešte do konca apríla, po tom si musia na peniaze z eurofondov počkať. Aj v tejto súvislosti sa rozhodli predstavitelia samospráv z Popradského a Kežmarského okresu spoločne pozvať splnomocnenca vlády pre rómske komunity Jána Hera na pracovné zasadnutie. Zhodli sa na tom počas marcového Snemu Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí so sídlom v Spišskej Belej. Potvrdil to pre agentúru SITA jeho predseda Štefan Bieľak.
 

Na Miestne občianske poriadkové služby (MOPS) si v obciach zvykli. Jednou z nich je aj Veľká Lomnica v Kežmarskom okrese. Starosta Peter Duda vníma občianske hliadky ako predĺženú ruku polície či záchranných zložiek. Jej pracovníci dokážu podľa neho veľmi rýchlo navigovať po osade, poznajú rodinné vzťahy, a tak vedia byť veľmi nápomocní. „Asistujú nám ráno a poobede pri základnej škole, tiež pri železničnom priecestí pri materskej škole, ktoré nie je zabezpečené žiadnou zabezpečovacou signalizáciou. Dávajú tam pozor, pretože v minulosti tam už vlak zrazil dieťa,“ opísal starosta. Okrem spomínaných pozitív však poukázal na slabosť projektu spočívajúcu v nesystémovosti a predovšetkým v nezabezpečení kontinuity. Keďže eurofondy na financovanie tohto projektu sa minuli, z ôsmich takýchto pracovníkov pôjde obec po apríli na polovicu. Zaplatiť dokáže na krátke obdobie z vlastných zdrojov len štyroch. Starosta dúfa, že náklady nad rámec rozpočtu budú obci refundované.
 

V susedných Huncovciach projekt fungoval do konca februára. Potom zredukovali počet pracovníkov MOPS zo šiestich na dvoch. „Museli sme siahnuť do iných položiek v rozpočte obce, aby sme ich mohli prefinancovať, s nádejou, že tento projekt pôjde opäť,“ vysvetlil pre SITA starosta obce Peter Majerčák. Občianske hliadky sú podľa jeho slov okrem iného nepostrádateľné pri vyplácaní sociálnych dávok. V súvislosti s obmedzením tejto služby hovorí aj o nápore rastu kriminality, lúpežných prepadnutí, záškoláctva či vykrádačiek rodinných domov.
 

Samosprávy chcú hovoriť s Herom aj na tému problémov, ako sú čierne skládky, túlavé psy, neplatiči, otázka vzdelávania či bezpečnosti. Rovnako ich podľa Bieľaka zaujíma možnosť využitia eurofondov v novom programovom období pri ich riešení. „Musíme vedieť viac o tom, ako sa môžu obce uchádzať o tieto zdroje, na čo sa budú môcť zamerať, či sú tam aj nejaké investičné projekty, alebo len neinvestičné,“ priblížil. Spomínané témy sa podľa jeho slov netýkajú síce všetkých obcí v rámci regiónu Tatier, ale väčšiny áno. Ako dodal, v máloktorej sa už nachádza obyvateľstvo, v rámci ktorého by aspoň desať či pätnásť percent netvorili ľudia z marginalizovanej rómskej skupiny.
 

Splnomocnenec Hero pre SITA reagoval, že so starostami sa veľmi rád stretne a priblíži im možnosti v novom programovom období. Úrad už podľa jeho slov pripravuje výzvu, čo sa týka MOPS. „Dostal som veľa pozitívnych reakcií od samospráv, že je to pre ne veľmi účinný nástroj,“ poznamenal na margo projektu. Momentálne podľa jeho slov pokračuje komunikácia v súvislosti so schvaľovaním dôležitých dokumentov pre výberové kritériá v Bruseli. „Nemôžeme teda začať procesy skôr. Máme to ale pripravené, chceme byť samosprávam nápomocní, povzbudiť ich a nejakým spôsobom podržať. Budeme sa snažiť výzvu nastaviť tak, aby sme mohli maximálnu mieru refundácie ponúknuť samosprávam aj spätne,“
vysvetlil.
 

Zdroj: SITA