S. Podhradie: O ovce na Pažici sa bude starať pastier, ktorého zamestnáva mesto
Dátum: 22.05.2023
Na Pažici pod Spišským hradom sa začínajú pásť ovce, cieľom je zachrániť populáciu sysľa pasienkového. O stádo sa bude starať pastier, ktorého zamestnáva mesto Spišské Podhradie na chránenom pracovisku a neskôr bude tiež správcom Spišského Jeruzalema. Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedol primátor Spišského Podhradia Michal Kapusta.
Ovce bude pásť na 18 hektároch lúk vo vlastníctve Spišského biskupstva. S iniciatívou prišli miestni ochranári a tento projekt zrealizovali v spolupráci so združením BROZ. Riaditeľ Správy národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil uviedol, že všetky opatrenia smerujú k záchrane sysľa. "Ovce sú v tomto prostredí nenahraditeľné, pretože by sme to tu museli trikrát do roka kosiť, aby sme sysľom vytvorili ideálne podmienky. Na druhej strane, keď tu stádo bude niekoľko rokov, aj zloženie rastlín sa zmení a bude to kvetnatejšie," vysvetlil Dražil.
Zoológ Ervín Hapl upozornil, že syseľ je akýsi základný stavebný prvok krajiny, ktorý žije v kolóniách a tie tvoria množstvo dier s brlohmi a chodníkmi. "Pretvára krajinu tým, že hrabe, podobne ako my v záhrade. Svojou činnosťou prináša na lúky omnoho väčšiu druhovú pestrosť. Na druhej strane, keď rozvŕta lúku, vytvorí systém, vďaka ktorému sa voda zadrží v dierach. Pasienky sú tak oveľa dlhšie zelené ako tam, kde syseľ nie je. To je prínos aj pre človeka, ktorý tam pasie," objasnil Hapl. Syseľ okrem toho podľa neho nie je len konzumentom rastlín, okrem hmyzu často uloví aj hraboša, ktorý je pre človeka najmä v blízkosti polí škodcom.
Primátor dodal, že v budúcnosti by chceli jahňatá zo stáda predávať, možno neskôr aj vyrábať výrobky z ovčieho mlieka. Upozornil, že pastva oviec má na Spiši dlhodobú tradíciu, ide však o turisticky veľmi navštevovanú lokalitu a kultúrnu pamiatku. "Z toho vyplývali obmedzenia pre chov zvierat, a tak sme dlhšie nevedeli zohnať farmára, ktorý by na lokalite pásol. Sami sme sa tak stali registrovaným chovateľom oviec," dodal Kapusta.
Vďaka projektu LIFE Ochrana sysľa pasienkového financovaného Európskou úniou sa podarilo zakúpiť stádo a postaviť pre ovce prístrešok na ustajnenie. Celkové náklady na výstavbu maštale sú na úrovni viac ako 100.000 eur. Manažérka projektu Katarína Tuhárska doplnila, že z európskych fondov získali na sedemročný projekt v 25 lokalitách približne päť miliónov eur. "Toto je už siedma lokalita, momentálne pasieme na celkovej ploche približne 68 hektárov. Syseľ pasienkový je ohrozeným druhom práve pre to, lebo pastva vo voľnej krajine zanikla," konkretizovala výsledky Tuhárska. Okrem pasenia sa v rámci projektu venujú aj záchrane genofondu odchytmi jedincov z geneticky stabilných populácií a vysádzaniu stromov.
Zdroj: TASR
Ovce bude pásť na 18 hektároch lúk vo vlastníctve Spišského biskupstva. S iniciatívou prišli miestni ochranári a tento projekt zrealizovali v spolupráci so združením BROZ. Riaditeľ Správy národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil uviedol, že všetky opatrenia smerujú k záchrane sysľa. "Ovce sú v tomto prostredí nenahraditeľné, pretože by sme to tu museli trikrát do roka kosiť, aby sme sysľom vytvorili ideálne podmienky. Na druhej strane, keď tu stádo bude niekoľko rokov, aj zloženie rastlín sa zmení a bude to kvetnatejšie," vysvetlil Dražil.
Zoológ Ervín Hapl upozornil, že syseľ je akýsi základný stavebný prvok krajiny, ktorý žije v kolóniách a tie tvoria množstvo dier s brlohmi a chodníkmi. "Pretvára krajinu tým, že hrabe, podobne ako my v záhrade. Svojou činnosťou prináša na lúky omnoho väčšiu druhovú pestrosť. Na druhej strane, keď rozvŕta lúku, vytvorí systém, vďaka ktorému sa voda zadrží v dierach. Pasienky sú tak oveľa dlhšie zelené ako tam, kde syseľ nie je. To je prínos aj pre človeka, ktorý tam pasie," objasnil Hapl. Syseľ okrem toho podľa neho nie je len konzumentom rastlín, okrem hmyzu často uloví aj hraboša, ktorý je pre človeka najmä v blízkosti polí škodcom.
Primátor dodal, že v budúcnosti by chceli jahňatá zo stáda predávať, možno neskôr aj vyrábať výrobky z ovčieho mlieka. Upozornil, že pastva oviec má na Spiši dlhodobú tradíciu, ide však o turisticky veľmi navštevovanú lokalitu a kultúrnu pamiatku. "Z toho vyplývali obmedzenia pre chov zvierat, a tak sme dlhšie nevedeli zohnať farmára, ktorý by na lokalite pásol. Sami sme sa tak stali registrovaným chovateľom oviec," dodal Kapusta.
Vďaka projektu LIFE Ochrana sysľa pasienkového financovaného Európskou úniou sa podarilo zakúpiť stádo a postaviť pre ovce prístrešok na ustajnenie. Celkové náklady na výstavbu maštale sú na úrovni viac ako 100.000 eur. Manažérka projektu Katarína Tuhárska doplnila, že z európskych fondov získali na sedemročný projekt v 25 lokalitách približne päť miliónov eur. "Toto je už siedma lokalita, momentálne pasieme na celkovej ploche približne 68 hektárov. Syseľ pasienkový je ohrozeným druhom práve pre to, lebo pastva vo voľnej krajine zanikla," konkretizovala výsledky Tuhárska. Okrem pasenia sa v rámci projektu venujú aj záchrane genofondu odchytmi jedincov z geneticky stabilných populácií a vysádzaniu stromov.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
