Petra Vargová: Bez pandémie by bol tón CoFoE iný a riešili by sa iné témy
Dátum: 30.11.2021
Rada EÚ, ktorá ako inštitúcia zastupuje členské štáty, nepomáha priebehu Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) len po inštitucionálnej stránke - z Bruselu - ale najmä sériou aktivít, ktoré prebiehajú na domácej pôde, v priamom kontakte s občanmi členských krajín eurobloku. V rozhovore pre TASR to uviedla vedúca Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Petra Vargová.
Veľvyslankyňa zdôraznila, že stredobodom konferencie sú občania a Rada EÚ má na starosti aj to, ako sa nápady alebo ambície občanov dotvárajú v jednotlivých členských krajinách.
"Od začiatku konferencie mala Rada dôležitý odkaz - aby to nebola otázka pre inštitúcie EÚ a dávala priestor pre medziinštitucionálne vzťahy, že kto je dôležitejší, ale aby bol kladený dôraz na občanov. V tomto je Rada dôsledná," opísala Vargová situáciu.
Zároveň spresnila, že nebolo v záujme Rady EÚ, ani členských štátov vytvárať nejaké "ťažšie štruktúry" spojené s konferenciou. Vidieť však, že štruktúrovanosť narástla, oproti pôvodným náznakom. Z toho podľa nej môže vyplývať "menšia frustrácia", aby konferencia neskĺzla do polohy, že vznikne "bruselská bublina", v ktorej sa bude stále dokola rokovať, tak ako tomu bolo doteraz.
"Teraz je ten dôraz na ľuďoch, aby mali priestor sa vyjadriť, že pre celkové smerovanie Európy sú dôležití oni a aby vedeli povedať kde vidia Európu o niekoľko rokov," vysvetlila.
Vargová priznala, že je príliš skoro hovoriť o výsledkoch CoFoE. Aj preto, že konferencia sa začala oveľa neskôr ako bolo pôvodne plánované. Dôvodom je pandémia koronavírusu, ktorá sa môže dostať do centra pozornosti CoFoE.
"Konferencia by prebiehala skôr, ale aj v inom tóne a s inými témami, keby tu pandémia nebola," skonštatovala.
Proces diskusií sa voči pôvodnému zámeru skrátil o celý rok. Debaty sú zhruba v polovici. To platí aj pre Slovensko, ktoré svoju strednodobú hodnotiacu konferenciu v súvislosti s CoFoE uskutoční v januári, v Košiciach.
Podľa Vargovej by tam mali byť prezentované konkrétnejšie výsledky pilierov, ktoré si Slovensko vytýčilo. Ide o konzultácie so širšou verejnosťou v regiónoch pod heslom "My sme EÚ", diskusie s mladými ľuďmi v rámci iniciatívy "Naspäť do školy" a národný konvent, ktorý združuje názory rôznych odborníkov.
Podujatie v Košiciach by malo načrtnúť akým spôsobom sa bude Slovensko so svojimi občanmi pozerať na výzvy, ktorým čelí EÚ. Vargová pripomenula, že podľa prieskumov zozbieraných počas leta Slováci načrtli niektoré výzvy v širších oblastiach ako je euro, bezpečnosť, či potreba väčšej odolnosti voči krízam.
Mnohí účastníci CoFoE volajú po radikálnejších zmenách vo fungovaní EÚ, dokonca po zmenách základných zmlúv. Vargová uviedla, že Slovensko je otvorené ísť do zmien, ktoré sú možné v rámci existujúcich zmlúv.
"V prípade, že by bol široký konsenzus v rámci EÚ, tak nevylučujeme ani možnosť zmien v zakladajúcich zmluvách, ale museli by to byť zmeny, ktoré aj občania vnímajú ako potrebné. Aby to nevyzeralo tak, že si v Bruseli vybíjame sily na niečom, o čom občania nevedia alebo nemajú o to záujem," odkázala.
Veľvyslanci pri EÚ (COREPER) sa podľa jej slov venujú CoFoE hlavne v súvislosti s prípravou pravidelných mesačných zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti. V súčasnosti hlavná línia debát ide cez štruktúry konferencie, kde COREPER nemá čo riešiť. Veľvyslanci však boli pri tom, keď členské krajiny riešili stavbu, štruktúru a architektúru konferencie.
"Riešili sme ako prepojiť európsku úroveň s národnou, ako bude fungovať viacjazyčná digitálna platforma, ktorá umožňuje ľuďom dávať podnety z domáceho prostredia, cez počítač a vo všetkých jazykoch EÚ. To bola príprava samotnej konferencie, aby vôbec mohla prebiehať," vysvetlila Vargová.
Po tom, ako konferencia odštartovala a prebieha na európskej ako aj na národných úrovniach, jej parciálne výsledky už diplomati v Bruseli neriešia, hoci pozorne sledujú, uzatvorila vedúca Stáleho zastúpenia SR pri EÚ.
Zdroj: TASR
Veľvyslankyňa zdôraznila, že stredobodom konferencie sú občania a Rada EÚ má na starosti aj to, ako sa nápady alebo ambície občanov dotvárajú v jednotlivých členských krajinách.
"Od začiatku konferencie mala Rada dôležitý odkaz - aby to nebola otázka pre inštitúcie EÚ a dávala priestor pre medziinštitucionálne vzťahy, že kto je dôležitejší, ale aby bol kladený dôraz na občanov. V tomto je Rada dôsledná," opísala Vargová situáciu.
Zároveň spresnila, že nebolo v záujme Rady EÚ, ani členských štátov vytvárať nejaké "ťažšie štruktúry" spojené s konferenciou. Vidieť však, že štruktúrovanosť narástla, oproti pôvodným náznakom. Z toho podľa nej môže vyplývať "menšia frustrácia", aby konferencia neskĺzla do polohy, že vznikne "bruselská bublina", v ktorej sa bude stále dokola rokovať, tak ako tomu bolo doteraz.
"Teraz je ten dôraz na ľuďoch, aby mali priestor sa vyjadriť, že pre celkové smerovanie Európy sú dôležití oni a aby vedeli povedať kde vidia Európu o niekoľko rokov," vysvetlila.
Vargová priznala, že je príliš skoro hovoriť o výsledkoch CoFoE. Aj preto, že konferencia sa začala oveľa neskôr ako bolo pôvodne plánované. Dôvodom je pandémia koronavírusu, ktorá sa môže dostať do centra pozornosti CoFoE.
"Konferencia by prebiehala skôr, ale aj v inom tóne a s inými témami, keby tu pandémia nebola," skonštatovala.
Proces diskusií sa voči pôvodnému zámeru skrátil o celý rok. Debaty sú zhruba v polovici. To platí aj pre Slovensko, ktoré svoju strednodobú hodnotiacu konferenciu v súvislosti s CoFoE uskutoční v januári, v Košiciach.
Podľa Vargovej by tam mali byť prezentované konkrétnejšie výsledky pilierov, ktoré si Slovensko vytýčilo. Ide o konzultácie so širšou verejnosťou v regiónoch pod heslom "My sme EÚ", diskusie s mladými ľuďmi v rámci iniciatívy "Naspäť do školy" a národný konvent, ktorý združuje názory rôznych odborníkov.
Podujatie v Košiciach by malo načrtnúť akým spôsobom sa bude Slovensko so svojimi občanmi pozerať na výzvy, ktorým čelí EÚ. Vargová pripomenula, že podľa prieskumov zozbieraných počas leta Slováci načrtli niektoré výzvy v širších oblastiach ako je euro, bezpečnosť, či potreba väčšej odolnosti voči krízam.
Mnohí účastníci CoFoE volajú po radikálnejších zmenách vo fungovaní EÚ, dokonca po zmenách základných zmlúv. Vargová uviedla, že Slovensko je otvorené ísť do zmien, ktoré sú možné v rámci existujúcich zmlúv.
"V prípade, že by bol široký konsenzus v rámci EÚ, tak nevylučujeme ani možnosť zmien v zakladajúcich zmluvách, ale museli by to byť zmeny, ktoré aj občania vnímajú ako potrebné. Aby to nevyzeralo tak, že si v Bruseli vybíjame sily na niečom, o čom občania nevedia alebo nemajú o to záujem," odkázala.
Veľvyslanci pri EÚ (COREPER) sa podľa jej slov venujú CoFoE hlavne v súvislosti s prípravou pravidelných mesačných zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti. V súčasnosti hlavná línia debát ide cez štruktúry konferencie, kde COREPER nemá čo riešiť. Veľvyslanci však boli pri tom, keď členské krajiny riešili stavbu, štruktúru a architektúru konferencie.
"Riešili sme ako prepojiť európsku úroveň s národnou, ako bude fungovať viacjazyčná digitálna platforma, ktorá umožňuje ľuďom dávať podnety z domáceho prostredia, cez počítač a vo všetkých jazykoch EÚ. To bola príprava samotnej konferencie, aby vôbec mohla prebiehať," vysvetlila Vargová.
Po tom, ako konferencia odštartovala a prebieha na európskej ako aj na národných úrovniach, jej parciálne výsledky už diplomati v Bruseli neriešia, hoci pozorne sledujú, uzatvorila vedúca Stáleho zastúpenia SR pri EÚ.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
