Ožíva idea špeciálneho operačného programu EÚ zameraného na karpatský región
Dátum: 05.05.2017
V systéme fondov Európskej únie (EÚ) by mal existovať špeciálny operačný program, ktorý by sa týkal karpatského regiónu spájajúceho územie Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny. Za výraznú pomoc pre ekonomický rozvoj tohto regiónu vrátane trvalo udržateľného cestovného ruchu to označil štátny tajomník poľského ministerstva turizmu a športu Dawid Lasek, jeden z rečníkov v predpoludňajšom programe medzinárodnej konferencie o využití svetového dedičstva UNESCO pre rozvoj trvalo udržateľného turizmu, ktorá sa dnes koná v Bardejove.
"Podobne ako existuje špeciálny program pre alpský či dunajský región, aj toto unikátne územie si zaslúži rovnakú pozornosť," uviedol Lasek s tým, že v súčasnom programovacom období chýba spoločná európska stratégia pre cestovný ruch. Prihováral sa preto za lobing pre takúto rámcovú stratégiu, ktorá by pomohla efektívnejšie využiť prostriedky na konkrétne projekty rozvoja turizmu.
Splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin sa pripojil k myšlienke vytvorenia špeciálneho operačného programu. Zdôraznil v tejto súvislosti paradox, ktorý sa týka aj územia najmenej rozvinutých okresov v SR. "Máme tu všetko pre rozvoj cestovného ruchu vrátane prírodných a kultúrnych pamiatok, šikovných ľudí i možnosti rozvíjať prepojenie cestovného ruchu na lokálnych dodávateľov tovarov a služieb. No akoby sme si zvykli, že sa nám v tejto oblasti až tak nedarí. Priemerný denný výdavok domáceho návštevníka je 35 eur a zahraničného 53 eur, čo nie je veľa, z celkového počtu prenocovaní zahraničných návštevníkov evidujeme v tomto regióne iba dve percentá," uviedol Marcinčin. Preto ocenil, že aktivitami, medzi ktoré patrí i táto konferencia, sa "veci začínajú hýbať".
V panelovej diskusii o stratégiách a národných politikách týkajúcich sa oblasti cestovného ruchu predstavil aktivity Sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, štátny tajomník rezortu Peter Ďurček. Poukázal na oblasť propagácie cestovného ruchu, medzinárodnej spolupráce, ale aj implementáciu zákona o podpore cestovného ruchu a spoluprácu s krajskými a oblastnými organizáciami cestovného ruchu. Zdôraznil legislatívnu problematiku. Ako uviedol, spolu s aktérmi angažujúcimi sa v oblasti cestovného ruchu identifikovali potreby trhu, požiadavky, ktoré sa vzťahujú na zlepšenie legislatívnych podmienok na rozvoj turizmu. "V súčasnosti analyzujeme realizovateľnosť týchto opatrení, ich dopad na štátny rozpočet i rozpočet samospráv. Verím, že sa nám v blízkej budúcnosti podarí dostať aspoň niektoré z opatrení do praxe," uviedol Ďurček.
Viceprezident Európskej investičnej banky (EIB) Vazil Hudák zdôraznil, že turizmus je jednou z kľúčových aktivít ekonomického rozvoja Európskej únie. "V sektore cestovného ruchu je či už priamo, alebo nepriamo zainteresovaných približne 26 miliónov ľudí, HDP generovaný z cestovného ruchu je na úrovni 10 percent z celkového HDP Európskej únie," ozrejmil. Pripomenul aj to, že Európa je naďalej najatraktívnejšou turistickou destináciou. Preto aj EIB podľa jeho slov hľadá príležitosti, ako neustále a ešte intenzívnejšie podporovať oblasť cestovného ruchu či už formou financovania konkrétnych projektov, alebo rámcových úverov pre samosprávy využiteľných aj v oblasti rozvoja turizmu. "Zatiaľ čo v oblasti úverov spolupracujeme napríklad s Prešovským samosprávnym krajom, českou Plzňou či maďarským mestom Pécs, v súčasnosti, žiaľ, z regiónu strednej Európy nemáme možnosť hodnotiť ani jeden konkrétny projekt, ktorý by sa uchádzal o financovanie zo strany EIB," upozornil viceprezident EIB.
Bardejovská konferencia sa koná pri príležitosti Medzinárodného roka trvalo udržateľného cestovného ruchu pre rozvoj, ktorý na rok 2017 vyhlásilo 70. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov. Zároveň je otváracím podujatím projektu UNESCO Svetové dedičstvo a udržateľný cestovný ruch, ktorý sa má implementovať na Slovensku.
Konferencia je venovaná podpore domácich a zahraničných investícií do rozvoja cestovného ruchu, prepojeniu cestovného ruchu na lokálnych dodávateľov tovarov a služieb, ale i investícií do vzdelania o národných a svetových pamiatkach a budovania kapacít v turistickom sektore.
Zdroj: TASR
"Podobne ako existuje špeciálny program pre alpský či dunajský región, aj toto unikátne územie si zaslúži rovnakú pozornosť," uviedol Lasek s tým, že v súčasnom programovacom období chýba spoločná európska stratégia pre cestovný ruch. Prihováral sa preto za lobing pre takúto rámcovú stratégiu, ktorá by pomohla efektívnejšie využiť prostriedky na konkrétne projekty rozvoja turizmu.
Splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin sa pripojil k myšlienke vytvorenia špeciálneho operačného programu. Zdôraznil v tejto súvislosti paradox, ktorý sa týka aj územia najmenej rozvinutých okresov v SR. "Máme tu všetko pre rozvoj cestovného ruchu vrátane prírodných a kultúrnych pamiatok, šikovných ľudí i možnosti rozvíjať prepojenie cestovného ruchu na lokálnych dodávateľov tovarov a služieb. No akoby sme si zvykli, že sa nám v tejto oblasti až tak nedarí. Priemerný denný výdavok domáceho návštevníka je 35 eur a zahraničného 53 eur, čo nie je veľa, z celkového počtu prenocovaní zahraničných návštevníkov evidujeme v tomto regióne iba dve percentá," uviedol Marcinčin. Preto ocenil, že aktivitami, medzi ktoré patrí i táto konferencia, sa "veci začínajú hýbať".
V panelovej diskusii o stratégiách a národných politikách týkajúcich sa oblasti cestovného ruchu predstavil aktivity Sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, štátny tajomník rezortu Peter Ďurček. Poukázal na oblasť propagácie cestovného ruchu, medzinárodnej spolupráce, ale aj implementáciu zákona o podpore cestovného ruchu a spoluprácu s krajskými a oblastnými organizáciami cestovného ruchu. Zdôraznil legislatívnu problematiku. Ako uviedol, spolu s aktérmi angažujúcimi sa v oblasti cestovného ruchu identifikovali potreby trhu, požiadavky, ktoré sa vzťahujú na zlepšenie legislatívnych podmienok na rozvoj turizmu. "V súčasnosti analyzujeme realizovateľnosť týchto opatrení, ich dopad na štátny rozpočet i rozpočet samospráv. Verím, že sa nám v blízkej budúcnosti podarí dostať aspoň niektoré z opatrení do praxe," uviedol Ďurček.
Viceprezident Európskej investičnej banky (EIB) Vazil Hudák zdôraznil, že turizmus je jednou z kľúčových aktivít ekonomického rozvoja Európskej únie. "V sektore cestovného ruchu je či už priamo, alebo nepriamo zainteresovaných približne 26 miliónov ľudí, HDP generovaný z cestovného ruchu je na úrovni 10 percent z celkového HDP Európskej únie," ozrejmil. Pripomenul aj to, že Európa je naďalej najatraktívnejšou turistickou destináciou. Preto aj EIB podľa jeho slov hľadá príležitosti, ako neustále a ešte intenzívnejšie podporovať oblasť cestovného ruchu či už formou financovania konkrétnych projektov, alebo rámcových úverov pre samosprávy využiteľných aj v oblasti rozvoja turizmu. "Zatiaľ čo v oblasti úverov spolupracujeme napríklad s Prešovským samosprávnym krajom, českou Plzňou či maďarským mestom Pécs, v súčasnosti, žiaľ, z regiónu strednej Európy nemáme možnosť hodnotiť ani jeden konkrétny projekt, ktorý by sa uchádzal o financovanie zo strany EIB," upozornil viceprezident EIB.
Bardejovská konferencia sa koná pri príležitosti Medzinárodného roka trvalo udržateľného cestovného ruchu pre rozvoj, ktorý na rok 2017 vyhlásilo 70. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov. Zároveň je otváracím podujatím projektu UNESCO Svetové dedičstvo a udržateľný cestovný ruch, ktorý sa má implementovať na Slovensku.
Konferencia je venovaná podpore domácich a zahraničných investícií do rozvoja cestovného ruchu, prepojeniu cestovného ruchu na lokálnych dodávateľov tovarov a služieb, ale i investícií do vzdelania o národných a svetových pamiatkach a budovania kapacít v turistickom sektore.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
