Operačný program Integrovaná infraštruktúra sa v čerpaní prostriedkov EÚ blíži k štyrom miliardám eur
Dátum: 23.01.2023
Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII) využil zo zdrojov Európskej únie v dobiehajúcom programovom období 2014 až 2020 ku koncu minulého roka 3,81 mld. eur. Predstavuje to 63,44 % z celkovej alokácie vyše 6 mld. eur. Čerpanie európskych prostriedkov oproti koncu novembra vzrástlo o 133,8 mil. eur a miera o 2,22 percentuálneho bodu. V porovnaní so záverom roka 2021 je to viac o 1,1 mld. eur a 18,53 percentuálneho bodu. Program zostal podľa podielu pod celkovou priemernou mierou čerpania 64,82 %. Vyplýva to z informácií o implementácii európskych štrukturálnych a investičných fondov na portáli Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI).
Spolufinancovanie projektov zo štátneho rozpočtu v OPII k 31. decembru 2022 dosiahlo 615,47 mil. eur, teda 60,1 % z viac ako jednej miliardy eur. Zazmluvnené prostriedky EÚ mali objem 6,33 mld. eur, čo je o 5,32 % viac ako alokácia, platné výzvy na projekty z eurozdrojov boli vo výške 9,9 mld. eur, teda o takmer 65 % nad celkovou vyčlenenou sumou. Do konca tohto roka zostáva v programe využiť z peňazí EÚ ešte zhruba 2,2 mld. eur, čiže 36,56 % celkovej alokácie. Ak by mala byť celá suma využitá, čerpanie by sa muselo zvýšiť priemerne na 183 mil. eur mesačne.
OPII je podľa objemu finančných prostriedkov najväčší z jedenástich programov, vrátane Programu rozvoja vidieka, podľa úrovne čerpania eurofondov v závere vlaňajška klesol o jedno miesto na siedme. Na základe podielu kontrahovania európskych financií zostal na druhej pozícii. Riadiacim orgánom programu je Ministerstvo dopravy SR, sprostredkovateľskými orgánmi sú ministerstvá investícií, regionálneho rozvoja a investícií, ako aj hospodárstva a školstva, vedy, výskumu a športu.
V rámci dopravných projektov v šiestich z trinástich prioritných osí OPII majú najvyšší podiel čerpania zdrojov EÚ cestná infraštruktúra s 85 % z 1,11 mld. eur a železničná infraštruktúra a obnova mobilných prostriedkov s takmer 83 % zo 726 mil. eur. Obe časti sa týkajú projektov v rámci transeurópskej dopravnej siete TEN-T. Čerpanie financií na verejnú osobnú dopravu dosiahlo 53 % zo skoro 400 mil. eur, na cestnú infraštruktúru mimo TEN-T zhruba 41 % z vyše 644 mil. eur, na železničnú infraštruktúru a obnovu mobilných prostriedkov necelých 29 % z 344 mil. eur a na infraštruktúru vodnej dopravy v rámci TEN-T necelých 7 % z 29,5 mil. eur.
Z iných časti OPII je najvyššia miera čerpania europeňazí na rozvoj konkurencieschopných malých a stredných podnikov v Bratislavskom kraji, presiahla skoro o 7 % určenú sumu bezmála 109 mil. eur. Na technickú pomoc pre výskum a inovácie sa využilo zhruba 96 % zo 70 mil. eur, na posilnenie konkurencieschopnosti a rastu malých a stredných podnikov takmer 85 % zo 695 mil. eur. Na technickú pomoc išlo takmer 78 % z 87 mil. eur, na podporu výskumu, vývoja a inovácií cez 61 % z viac ako 1 mld. eur, na tú istú podporu v Bratislavskom kraji vyše 60 % zo 106,5 mil. eur a na informačnú spoločnosť zhruba 24 % zo 657 mil. eur.
Zdroj: SITA
Spolufinancovanie projektov zo štátneho rozpočtu v OPII k 31. decembru 2022 dosiahlo 615,47 mil. eur, teda 60,1 % z viac ako jednej miliardy eur. Zazmluvnené prostriedky EÚ mali objem 6,33 mld. eur, čo je o 5,32 % viac ako alokácia, platné výzvy na projekty z eurozdrojov boli vo výške 9,9 mld. eur, teda o takmer 65 % nad celkovou vyčlenenou sumou. Do konca tohto roka zostáva v programe využiť z peňazí EÚ ešte zhruba 2,2 mld. eur, čiže 36,56 % celkovej alokácie. Ak by mala byť celá suma využitá, čerpanie by sa muselo zvýšiť priemerne na 183 mil. eur mesačne.
OPII je podľa objemu finančných prostriedkov najväčší z jedenástich programov, vrátane Programu rozvoja vidieka, podľa úrovne čerpania eurofondov v závere vlaňajška klesol o jedno miesto na siedme. Na základe podielu kontrahovania európskych financií zostal na druhej pozícii. Riadiacim orgánom programu je Ministerstvo dopravy SR, sprostredkovateľskými orgánmi sú ministerstvá investícií, regionálneho rozvoja a investícií, ako aj hospodárstva a školstva, vedy, výskumu a športu.
V rámci dopravných projektov v šiestich z trinástich prioritných osí OPII majú najvyšší podiel čerpania zdrojov EÚ cestná infraštruktúra s 85 % z 1,11 mld. eur a železničná infraštruktúra a obnova mobilných prostriedkov s takmer 83 % zo 726 mil. eur. Obe časti sa týkajú projektov v rámci transeurópskej dopravnej siete TEN-T. Čerpanie financií na verejnú osobnú dopravu dosiahlo 53 % zo skoro 400 mil. eur, na cestnú infraštruktúru mimo TEN-T zhruba 41 % z vyše 644 mil. eur, na železničnú infraštruktúru a obnovu mobilných prostriedkov necelých 29 % z 344 mil. eur a na infraštruktúru vodnej dopravy v rámci TEN-T necelých 7 % z 29,5 mil. eur.
Z iných časti OPII je najvyššia miera čerpania europeňazí na rozvoj konkurencieschopných malých a stredných podnikov v Bratislavskom kraji, presiahla skoro o 7 % určenú sumu bezmála 109 mil. eur. Na technickú pomoc pre výskum a inovácie sa využilo zhruba 96 % zo 70 mil. eur, na posilnenie konkurencieschopnosti a rastu malých a stredných podnikov takmer 85 % zo 695 mil. eur. Na technickú pomoc išlo takmer 78 % z 87 mil. eur, na podporu výskumu, vývoja a inovácií cez 61 % z viac ako 1 mld. eur, na tú istú podporu v Bratislavskom kraji vyše 60 % zo 106,5 mil. eur a na informačnú spoločnosť zhruba 24 % zo 657 mil. eur.
Zdroj: SITA
Skočiť na hlavné menu
