Občianske združenia zachraňujúce hrady budú môcť žiadať aj o dotácie z EÚ
Dátum: 29.06.2020
Občianske združenia zachraňujúce hrady budú môcť po novom žiadať aj o dotácie z Európskej únie (EÚ). Agentúru SITA o tom informovala riaditeľka odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) Anežka Hrdá. Šéf rezortu Ján Mičovský (OĽaNO) počas víkendu navštívil zrúcaninu hradu Hrušov pri Topoľčiankach.
Cieľom stretnutia bolo dohodnúť sa so zástupcami Občianskeho združenia Leustach, ktorí už viac ako 15 rokov opravujú hrad Hrušov, ale aj s ostatnými predstaviteľmi slovenských hradov a Občianskeho združenia Zachráňme hrady. Problémom sú podľa ministra pozemky štátneho podniku Lesy SR, na ktorých hrady stoja. Mičovský si vypočul všetky problémy nielen hradu Hrušov, ale aj Zborov, Šariš, Vinné a Revište.
„Na pôde MPRV SR sa od novembra 2019 konajú pracovné stretnutia zástupcov Ministerstva kultúry, Lesov SR, Pamiatkového úradu, OZ Zachráňme hrady a MPRV. Cieľom je vyriešiť problematiku vlastníctva pozemkov ležiacich pod národnými kultúrnymi pamiatkami, ruinami hradov v správe Lesov SR. Občianski aktivisti, ktorí zachraňujú hrady, žiadajú, aby pozemky prešli pod obce alebo občianske združenia zachraňujúce pamiatky," priblížila Hrdá.
Ozrejmila, že na Slovensku je viac ako 20 ruín hradov, ktoré stoja na nevysporiadaných pozemkoch a už viac ako dvadsať rokov nebol štát schopný tento problém vyriešiť. Občianske združenia zachraňujúce hrady budú môcť v tejto súvislosti po novom žiadať aj o dotácie z Európskej únie (EÚ). O tie sa totiž doteraz mohli uchádzať len vlastníci pozemkov alebo stavieb, čo občianske združenia nie sú.
„Pracovná skupina pripravuje návrh, ako čo najjednoduchšie a najtransparentnejšie upraviť legislatívu. Tá by umožnila vysporiadanie pozemkov, ktoré sú problematické alebo sú v správe Lesov SR. OZ alebo obce by potom mohli na nich pracovať a získavať aj väčšie financie z podpory EÚ,“ vysvetlil predseda OZ Zachráňme hrady Ratibor Mazúr.
„Milujem históriu, mám veľmi dobrý vzťah k slovenským hradom. A preto chcem poďakovať za obetavú prácu týmto úžasným ľuďom, ktorí sa už viac ako 20 rokov starajú o slovenské hrady. Prvým krokom riešenia týchto problémov bude jasné zadanie vytvoriť geometrické plány pozemkov, na ktorých hrady stoja. A tiež vytýčiť okolitý areál, ktorý OZ používajú na stavebné a sanačné práce,“ vysvetlil minister.
Ďalším krokom bude podľa jeho slov zjednotenie postupu úradov geodézie, kartografie a katastra SR. „Tiež treba nájsť spôsob, ako sa pozemky pod hradmi predajú alebo prenajmú čo najvýhodnejšie pre OZ alebo obce. V zmluvách bude zakotvený napríklad zákaz predaja tretím osobám, inak prejde pozemok späť do vlastníctva štátu," uviedol Mičovský.
Mnoho hradných kopcov sa nachádza vo vysokých stupňoch ochrany prírody. Preto bude podľa neho potrebná aj dohoda s Ministerstvom životného prostredia, aby dané občianske združenia mohli vykonávať svoju činnosť v okolí hradu a zároveň boli ochrancami prírody.
Zdroj: SITA
Cieľom stretnutia bolo dohodnúť sa so zástupcami Občianskeho združenia Leustach, ktorí už viac ako 15 rokov opravujú hrad Hrušov, ale aj s ostatnými predstaviteľmi slovenských hradov a Občianskeho združenia Zachráňme hrady. Problémom sú podľa ministra pozemky štátneho podniku Lesy SR, na ktorých hrady stoja. Mičovský si vypočul všetky problémy nielen hradu Hrušov, ale aj Zborov, Šariš, Vinné a Revište.
„Na pôde MPRV SR sa od novembra 2019 konajú pracovné stretnutia zástupcov Ministerstva kultúry, Lesov SR, Pamiatkového úradu, OZ Zachráňme hrady a MPRV. Cieľom je vyriešiť problematiku vlastníctva pozemkov ležiacich pod národnými kultúrnymi pamiatkami, ruinami hradov v správe Lesov SR. Občianski aktivisti, ktorí zachraňujú hrady, žiadajú, aby pozemky prešli pod obce alebo občianske združenia zachraňujúce pamiatky," priblížila Hrdá.
Ozrejmila, že na Slovensku je viac ako 20 ruín hradov, ktoré stoja na nevysporiadaných pozemkoch a už viac ako dvadsať rokov nebol štát schopný tento problém vyriešiť. Občianske združenia zachraňujúce hrady budú môcť v tejto súvislosti po novom žiadať aj o dotácie z Európskej únie (EÚ). O tie sa totiž doteraz mohli uchádzať len vlastníci pozemkov alebo stavieb, čo občianske združenia nie sú.
„Pracovná skupina pripravuje návrh, ako čo najjednoduchšie a najtransparentnejšie upraviť legislatívu. Tá by umožnila vysporiadanie pozemkov, ktoré sú problematické alebo sú v správe Lesov SR. OZ alebo obce by potom mohli na nich pracovať a získavať aj väčšie financie z podpory EÚ,“ vysvetlil predseda OZ Zachráňme hrady Ratibor Mazúr.
„Milujem históriu, mám veľmi dobrý vzťah k slovenským hradom. A preto chcem poďakovať za obetavú prácu týmto úžasným ľuďom, ktorí sa už viac ako 20 rokov starajú o slovenské hrady. Prvým krokom riešenia týchto problémov bude jasné zadanie vytvoriť geometrické plány pozemkov, na ktorých hrady stoja. A tiež vytýčiť okolitý areál, ktorý OZ používajú na stavebné a sanačné práce,“ vysvetlil minister.
Ďalším krokom bude podľa jeho slov zjednotenie postupu úradov geodézie, kartografie a katastra SR. „Tiež treba nájsť spôsob, ako sa pozemky pod hradmi predajú alebo prenajmú čo najvýhodnejšie pre OZ alebo obce. V zmluvách bude zakotvený napríklad zákaz predaja tretím osobám, inak prejde pozemok späť do vlastníctva štátu," uviedol Mičovský.
Mnoho hradných kopcov sa nachádza vo vysokých stupňoch ochrany prírody. Preto bude podľa neho potrebná aj dohoda s Ministerstvom životného prostredia, aby dané občianske združenia mohli vykonávať svoju činnosť v okolí hradu a zároveň boli ochrancami prírody.
Zdroj: SITA
Skočiť na hlavné menu
