Nová partnerská dohoda by mohla byť hotová na prelome rokov
Dátum: 13.10.2021
Nová partnerská dohoda na programovacie obdobie 2021 až 2027 by mohla byť medzi Slovenskom a Európskou komisiou (EK) dohodnutá na prelome rokov. Povedala to vicepremiérka a ministerka pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) počas stredajšieho stretnutia s novinármi.
Ministerka povedala, že návrh partnerskej dohody pošle Slovensko do Bruselu 15. októbra, teda tento piatok. Potom budú pokračovať rokovania, Slovensko sa bude snažiť presadiť svoje priority. "Partnerskú dohodu by sme chceli mať schválenú na prelome rokov. Takisto tam posielame aj operačný program," dodala Remišová.
Vicepremiérka považuje novú partnerskú dohodu s jedným Operačným programom (OP) Slovensko za najväčšiu eurofondovú reformu, odkedy eurofondy vôbec na Slovensku fungujú. "Spočíva v troch pilieroch. Prvý pilier je zjednodušenie riadenia," načrtla ministerka a dodala, že čerpanie eurofondov sa bude riadiť jednotnými a jednoduchšími pravidlami a bude podliehať jednému riadiacemu orgánu.
Menej bude po novom aj byrokracie. Viac kompetencií pri tom, na čo sa eurofondy využijú, majú mať i regióny samotné. "Nemusia všetci stavať námestia, môžu si projekty prispôsobovať presne podľa toho, v čom majú v regiónoch problém," okomentovala ministerka s tým, že ak treba niekde škôlku, región si podá požiadavku.
Ministerka priblížila, že v novom programovom období si budú samosprávy samy schvaľovať projektové balíčky. "Majú vytvorené rady partnerstiev, kde sú partneri zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a socioekonomickí partneri či neziskové organizácie a štát,“ vymenovala ministerka s tým, že v týchto radách konzultujú svoje zámery a idei. Tieto projektové balíčky bude rezort len formálne kontrolovať, a potom vyhlási výzvu.
Remišová zdôraznila aj vôľu zvýšiť podiel využívania zjednodušeného vykazovania výdavkov. V súčasnosti subjekty takýmto spôsobom vykazujú len tri percentá výdavkov.
Dodala, že novému fungovaniu eurofondov sa budú musieť učiť ako subjekty, tak aj štát. Je to podľa nej mimoriadne komplikovaný proces a Slovensko zavádza aj intenzívnejšiu komunikáciu so štátom tak, aby štátne veľké stratégie boli v súlade s územnými stratégiami.
Ministerka zdôraznila, že existujú však ešte aj nevyčerpané eurofondy zo súčasného programového obdobia, ktoré samosprávy i štát musia vyčerpať. "A tu aj rezorty, aj samosprávy potrebujú zabrať. Základom sú dobre pripravené projekty," uzavrela ministerka a pripomenula aj peniaze z plánu obnovy.
Zdroj: TASR
Ministerka povedala, že návrh partnerskej dohody pošle Slovensko do Bruselu 15. októbra, teda tento piatok. Potom budú pokračovať rokovania, Slovensko sa bude snažiť presadiť svoje priority. "Partnerskú dohodu by sme chceli mať schválenú na prelome rokov. Takisto tam posielame aj operačný program," dodala Remišová.
Vicepremiérka považuje novú partnerskú dohodu s jedným Operačným programom (OP) Slovensko za najväčšiu eurofondovú reformu, odkedy eurofondy vôbec na Slovensku fungujú. "Spočíva v troch pilieroch. Prvý pilier je zjednodušenie riadenia," načrtla ministerka a dodala, že čerpanie eurofondov sa bude riadiť jednotnými a jednoduchšími pravidlami a bude podliehať jednému riadiacemu orgánu.
Menej bude po novom aj byrokracie. Viac kompetencií pri tom, na čo sa eurofondy využijú, majú mať i regióny samotné. "Nemusia všetci stavať námestia, môžu si projekty prispôsobovať presne podľa toho, v čom majú v regiónoch problém," okomentovala ministerka s tým, že ak treba niekde škôlku, región si podá požiadavku.
Ministerka priblížila, že v novom programovom období si budú samosprávy samy schvaľovať projektové balíčky. "Majú vytvorené rady partnerstiev, kde sú partneri zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a socioekonomickí partneri či neziskové organizácie a štát,“ vymenovala ministerka s tým, že v týchto radách konzultujú svoje zámery a idei. Tieto projektové balíčky bude rezort len formálne kontrolovať, a potom vyhlási výzvu.
Remišová zdôraznila aj vôľu zvýšiť podiel využívania zjednodušeného vykazovania výdavkov. V súčasnosti subjekty takýmto spôsobom vykazujú len tri percentá výdavkov.
Dodala, že novému fungovaniu eurofondov sa budú musieť učiť ako subjekty, tak aj štát. Je to podľa nej mimoriadne komplikovaný proces a Slovensko zavádza aj intenzívnejšiu komunikáciu so štátom tak, aby štátne veľké stratégie boli v súlade s územnými stratégiami.
Ministerka zdôraznila, že existujú však ešte aj nevyčerpané eurofondy zo súčasného programového obdobia, ktoré samosprávy i štát musia vyčerpať. "A tu aj rezorty, aj samosprávy potrebujú zabrať. Základom sú dobre pripravené projekty," uzavrela ministerka a pripomenula aj peniaze z plánu obnovy.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
