Ministerstvá si rozdelili kompetencie za koordináciu čerpania eurofondov
Dátum: 27.05.2020
Ministerstvá si rozdelili kompetencie za koordináciu, riadenie, kontrolu a audit eurofondov v programovom období 2021 - 2027. Vyplýva to z materiálu z dielne Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII), ktorý v stredu schválil vládny kabinet.
Ako uviedol úrad v návrhu uznesenia, samotné ÚPVII bude riadiacim orgánom pre operačný program Slovensko, pre Interreg Slovenská republika – Rakúsko (za predpokladu dohody s rakúskymi programovými partnermi) a pre Interreg Slovenská republika – Česká republika. Takisto bude národným či kontaktným orgánom pre ďalšie fondy a programy.
Ďalej napríklad Ministerstvo vnútra (MV) SR bude vystupovať ako riadiaci orgán napríklad pre programy Fondu pre azyl a migráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť či nástroja na riadenie hraníc a víza. Rezort pôdohospodárstva bude riadiť operačný program Rybné hospodárstvo a ministerstvo financií bude zodpovedné za koordináciu finančných nástrojov.
„Cieľom navrhovaného materiálu je zásadným spôsobom zjednodušiť implementačnú architektúru operačných programov a sústavu orgánov zabezpečujúcich ich koordináciu, riadenie, kontrolu a audit vzhľadom na získané skúsenosti a poznatky z predchádzajúcich programových období, poznatky z iných členských krajín EÚ a dlhodobý postoj Európskej komisie,“ píše sa v predkladacej správe.
Ako dodal úrad v materiáli, programové obdobie 2021 - 2027 je v poradí štvrtým, v ktorom môže Slovensko čerpať peniaze z eurofondov. „Aj keď každé z predchádzajúcich programových období predstavovalo významný zdroj financovania rozvojových potrieb SR, žiadne z nich sa nezaobišlo bez významných nedostatkov,“ podotkol úrad v materiáli s tým, že nedostatky sa týkali hlavne administratívnej záťaže, nízkej úrovne transparentnosti či dlhodobo slabej úrovni čerpania.
Podľa úradu menej operačných programov dokáže zabezpečiť plnenie stanovených cieľov štátu efektívnejšie, poukazujú na to aj skúsenosti z iných krajín. „Ako príklad môže slúžiť skúsenosť z pobaltských krajín (Estónsko, Lotyšsko a Litva), ktoré majú zhodný počet operačných programov (každý má tri), pričom vykazujú vysokú úroveň efektivity čerpania a spoľahlivosti orgánov, ktoré ich implementujú,“ píše sa v materiáli.
Ako podotkol úrad v materiáli, za pomalú implementáciu projektov na Slovensku môže aj komplikované verejné obstarávanie. Takisto riadiaca dokumentácia je nejednotná a podlieha častým zmenám. Úrad tiež poukazuje na potrebu administratívnych kapacít.
Od prijatých rozdelení kompetencií si vláda sľubuje zjednodušenú implementáciu, riadenie a kontrolu, zníženie rizika dekomitmentu, zníženie korupcie, lepší predpoklad administratívnych kapacít pre dosahovanie efektívnosti či jednotné postupy implementácie pre žiadateľov a prijímateľov z rôznych sektorov v rámci jednotlivých fondov.
Zdroj: TASR
Ako uviedol úrad v návrhu uznesenia, samotné ÚPVII bude riadiacim orgánom pre operačný program Slovensko, pre Interreg Slovenská republika – Rakúsko (za predpokladu dohody s rakúskymi programovými partnermi) a pre Interreg Slovenská republika – Česká republika. Takisto bude národným či kontaktným orgánom pre ďalšie fondy a programy.
Ďalej napríklad Ministerstvo vnútra (MV) SR bude vystupovať ako riadiaci orgán napríklad pre programy Fondu pre azyl a migráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť či nástroja na riadenie hraníc a víza. Rezort pôdohospodárstva bude riadiť operačný program Rybné hospodárstvo a ministerstvo financií bude zodpovedné za koordináciu finančných nástrojov.
„Cieľom navrhovaného materiálu je zásadným spôsobom zjednodušiť implementačnú architektúru operačných programov a sústavu orgánov zabezpečujúcich ich koordináciu, riadenie, kontrolu a audit vzhľadom na získané skúsenosti a poznatky z predchádzajúcich programových období, poznatky z iných členských krajín EÚ a dlhodobý postoj Európskej komisie,“ píše sa v predkladacej správe.
Ako dodal úrad v materiáli, programové obdobie 2021 - 2027 je v poradí štvrtým, v ktorom môže Slovensko čerpať peniaze z eurofondov. „Aj keď každé z predchádzajúcich programových období predstavovalo významný zdroj financovania rozvojových potrieb SR, žiadne z nich sa nezaobišlo bez významných nedostatkov,“ podotkol úrad v materiáli s tým, že nedostatky sa týkali hlavne administratívnej záťaže, nízkej úrovne transparentnosti či dlhodobo slabej úrovni čerpania.
Podľa úradu menej operačných programov dokáže zabezpečiť plnenie stanovených cieľov štátu efektívnejšie, poukazujú na to aj skúsenosti z iných krajín. „Ako príklad môže slúžiť skúsenosť z pobaltských krajín (Estónsko, Lotyšsko a Litva), ktoré majú zhodný počet operačných programov (každý má tri), pričom vykazujú vysokú úroveň efektivity čerpania a spoľahlivosti orgánov, ktoré ich implementujú,“ píše sa v materiáli.
Ako podotkol úrad v materiáli, za pomalú implementáciu projektov na Slovensku môže aj komplikované verejné obstarávanie. Takisto riadiaca dokumentácia je nejednotná a podlieha častým zmenám. Úrad tiež poukazuje na potrebu administratívnych kapacít.
Od prijatých rozdelení kompetencií si vláda sľubuje zjednodušenú implementáciu, riadenie a kontrolu, zníženie rizika dekomitmentu, zníženie korupcie, lepší predpoklad administratívnych kapacít pre dosahovanie efektívnosti či jednotné postupy implementácie pre žiadateľov a prijímateľov z rôznych sektorov v rámci jednotlivých fondov.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
