Európsku komisiu žiadame o pružné eurofondové nástroje na riešenie humanitárnej krízy vyvolanej ruskou agresiou voči Ukrajine
Dátum: 21.05.2022
Krajiny najviac zasiahnuté utečeneckou krízou musia mať možnosť pružne využívať európske zdroje na riešenie a zmiernenie jej dopadov. Podpredsedníčka vlády SR a ministerka pre investície Veronika Remišová vyzvala listom Európsku komisiu na úpravy kohéznej politiky, ktorá by v čase ruskej agresie proti Ukrajine uvoľnila pravidlá pre využívanie eurofondov.
„Ruská agresia proti Ukrajine vyvolala najväčšiu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny. Svoje domovy muselo zo strachu o život opustiť už 7 miliónov ľudí, z toho pol milióna utečencov prešlo cez slovensko-ukrajinskú hranicu. Ak by Komisia naše požiadavky vypočula, bolo by to v prospech Slovenska. Účinné riešenia na pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou by pružnejšie mohli prijímať všetky ministerstvá, ktoré majú k dispozícii eurofondy,“ uviedla vicepremiérka Veronika Remišová. „Zároveň by nové pravidlá výrazne uľahčili situáciu aj ďalším členským štátom Európskej únie, ktoré čelia utečeneckej kríze v prvej línii.“
V liste, ktorý vicepremiérka Remišová adresovala eurokomisárke Elise Ferreira zodpovednej za súdržnosť a reformy a eurokomisárovi pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolasovi Schmitovi medzi iným žiada rozšíriť možnosti využitia eurofondov tak, aby sa z nich dali financovať aj sociálne dávky a zdravotné poistenie pre utečencov z Ukrajiny. Išlo by iba o dočasné riešenie platné do konca roka 2023, kedy sa končí programové obdobie 2014 – 2020.
Žiada tiež, aby Bratislavský kraj mal viac možností čerpať eurofondy na projekty pomoci utečencom z Ukrajiny. Na financovanie dôsledkov migračnej krízy Slovensko navrhuje využiť aj Kohézny fond ako aj možnosť presúvať alokácie medzi jednotlivými operačnými programami.
„Ďalej sme za to, aby sa formou grantov umožnilo financovať prevádzkový kapitál pre podniky, vrátane veľkých podnikov a podnikov v ťažkostiach,“ doplnila Remišová.
Vicepremiérka v liste eurokomisiu taktiež žiada o nový balík legislatívnych zmien, ktoré by umožnili využívať voľné zdroje z eurofondov na kompenzáciu inflačného rastu cien tovarov a služieb.
List nadväzuje na iniciatívu 10 krajín EÚ najviac zasiahnutých utečeneckou krízou vyvolanou vojnou na Ukrajine. Slovensko, Česko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Chorvátsko a pobaltské štáty – Estónsko, Litva a Lotyšsko v nej v apríli od Komisie požadovali pružné využitie eurofondov na financovanie dôsledkov utečeneckej krízy.
„Ruská agresia proti Ukrajine vyvolala najväčšiu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny. Svoje domovy muselo zo strachu o život opustiť už 7 miliónov ľudí, z toho pol milióna utečencov prešlo cez slovensko-ukrajinskú hranicu. Ak by Komisia naše požiadavky vypočula, bolo by to v prospech Slovenska. Účinné riešenia na pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou by pružnejšie mohli prijímať všetky ministerstvá, ktoré majú k dispozícii eurofondy,“ uviedla vicepremiérka Veronika Remišová. „Zároveň by nové pravidlá výrazne uľahčili situáciu aj ďalším členským štátom Európskej únie, ktoré čelia utečeneckej kríze v prvej línii.“
V liste, ktorý vicepremiérka Remišová adresovala eurokomisárke Elise Ferreira zodpovednej za súdržnosť a reformy a eurokomisárovi pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolasovi Schmitovi medzi iným žiada rozšíriť možnosti využitia eurofondov tak, aby sa z nich dali financovať aj sociálne dávky a zdravotné poistenie pre utečencov z Ukrajiny. Išlo by iba o dočasné riešenie platné do konca roka 2023, kedy sa končí programové obdobie 2014 – 2020.
Žiada tiež, aby Bratislavský kraj mal viac možností čerpať eurofondy na projekty pomoci utečencom z Ukrajiny. Na financovanie dôsledkov migračnej krízy Slovensko navrhuje využiť aj Kohézny fond ako aj možnosť presúvať alokácie medzi jednotlivými operačnými programami.
„Ďalej sme za to, aby sa formou grantov umožnilo financovať prevádzkový kapitál pre podniky, vrátane veľkých podnikov a podnikov v ťažkostiach,“ doplnila Remišová.
Vicepremiérka v liste eurokomisiu taktiež žiada o nový balík legislatívnych zmien, ktoré by umožnili využívať voľné zdroje z eurofondov na kompenzáciu inflačného rastu cien tovarov a služieb.
List nadväzuje na iniciatívu 10 krajín EÚ najviac zasiahnutých utečeneckou krízou vyvolanou vojnou na Ukrajine. Slovensko, Česko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Chorvátsko a pobaltské štáty – Estónsko, Litva a Lotyšsko v nej v apríli od Komisie požadovali pružné využitie eurofondov na financovanie dôsledkov utečeneckej krízy.
Skočiť na hlavné menu
