Európska komisia sa zaujíma o dopravné projekty na Slovensku
Dátum: 25.01.2024
Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice – Čierna nad Tisou, stav prípravy slovenskej časti projektu vysokorýchlostnej železnice V4, ale aj modernizácia prístavu v Bratislave. To boli hlavné body rokovania štátnej tajomníčky Ministerstva dopravy SR Denisy Žilákovej s Heraldom Ruijtersom z Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a dopravu (DG MOVE) v Európskej komisii.
„Veľmi oceňujeme záujem Európskej komisie o modernizáciu dopravnej infraštruktúry na Slovensku, svedčí o tom aj osobná návšteva p. Heralda Ruijtersa. Sme si vedomí všetkých záväzkov, ktoré máme v oblasti modernizácie a výstavby železničných koridorov. Pracujeme naozaj tvrdo na tom, aby sme ďalej mohli na tieto projekty čerpať eurofondy,“ povedala štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková.
O možnosti získavať európske zdroje svedčí aj aktuálna informácia, ktorú do Bratislavy priniesol H. Ruijters, že Slovensko získalo viac ako 69 miliónov eur z Nástroja CEF na výstavbu druhej etapy severného obchvatu Prešova a na projektovú prípravu ďalších úsekov R4 smerom na hranicu s Poľskom.
Predmetom rokovania boli pripravované projekty do CEF v rámci aktuálneho rozpočtu EÚ, ale aj projekty do programového obdobia 2028 – 2034, vzhľadom na fakt, že plánovanie dopravných stavieb je dlhodobý proces.
Medzi projektami, ktoré bude SR presadzovať, je aj budovanie vysokorýchlostného vlakového spojenia krajín V4. Slovensko nechce byť v tomto procese obídené, preto vynakladáme maximálne úsilie pri tvorbe a finalizácii štúdie uskutočniteľnosti, aby mohli pokračovať s prípravou projektu a dobehli ostatné krajiny V4.
Modernizácia prístavov na Dunaji je téma, ktorá bola v posledných rokoch odsunutá. Vďaka modernizácii by bolo možné presunúť značnú časť tovarov na vodnú cestu a tak odľahčiť cesty a železnice. V prípade bratislavského prístavu bude potrebné dokončiť proces majetkoprávneho vysporiadania, aby mali Verejné prístavy vlastníctvo pozemkov a infraštruktúry a mohli na modernizáciu čerpať eurofondy, vrátane CEF.
H. Ruijters sa spolu s D. Žilákovou dohodli na stretnutí na východe Slovenska v druhej polovici apríla 2024, kde by boli prizvaní aj kolegovia z Poľska, Maďarska, Rumunska, Moldavska a Ukrajiny, ako aj zástupcovia Európskej komisie, aby videli prihraničný región a potenciál nových projektov a prepojení aj v súvislosti s koridormi solidarity. Práve napojenie Európskej únie na Ľvov má strategický význam pre podporu Ukrajiny.
„Veľmi oceňujeme záujem Európskej komisie o modernizáciu dopravnej infraštruktúry na Slovensku, svedčí o tom aj osobná návšteva p. Heralda Ruijtersa. Sme si vedomí všetkých záväzkov, ktoré máme v oblasti modernizácie a výstavby železničných koridorov. Pracujeme naozaj tvrdo na tom, aby sme ďalej mohli na tieto projekty čerpať eurofondy,“ povedala štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková.
O možnosti získavať európske zdroje svedčí aj aktuálna informácia, ktorú do Bratislavy priniesol H. Ruijters, že Slovensko získalo viac ako 69 miliónov eur z Nástroja CEF na výstavbu druhej etapy severného obchvatu Prešova a na projektovú prípravu ďalších úsekov R4 smerom na hranicu s Poľskom.
Predmetom rokovania boli pripravované projekty do CEF v rámci aktuálneho rozpočtu EÚ, ale aj projekty do programového obdobia 2028 – 2034, vzhľadom na fakt, že plánovanie dopravných stavieb je dlhodobý proces.
Medzi projektami, ktoré bude SR presadzovať, je aj budovanie vysokorýchlostného vlakového spojenia krajín V4. Slovensko nechce byť v tomto procese obídené, preto vynakladáme maximálne úsilie pri tvorbe a finalizácii štúdie uskutočniteľnosti, aby mohli pokračovať s prípravou projektu a dobehli ostatné krajiny V4.
Modernizácia prístavov na Dunaji je téma, ktorá bola v posledných rokoch odsunutá. Vďaka modernizácii by bolo možné presunúť značnú časť tovarov na vodnú cestu a tak odľahčiť cesty a železnice. V prípade bratislavského prístavu bude potrebné dokončiť proces majetkoprávneho vysporiadania, aby mali Verejné prístavy vlastníctvo pozemkov a infraštruktúry a mohli na modernizáciu čerpať eurofondy, vrátane CEF.
H. Ruijters sa spolu s D. Žilákovou dohodli na stretnutí na východe Slovenska v druhej polovici apríla 2024, kde by boli prizvaní aj kolegovia z Poľska, Maďarska, Rumunska, Moldavska a Ukrajiny, ako aj zástupcovia Európskej komisie, aby videli prihraničný región a potenciál nových projektov a prepojení aj v súvislosti s koridormi solidarity. Práve napojenie Európskej únie na Ľvov má strategický význam pre podporu Ukrajiny.
Skočiť na hlavné menu
