Európska dohoda o fonde obnovy priniesla viacero ústupkov, rozpočtové rabaty niektorých krajín dokonca stúpnu

Krajiny Európskej únie vstupovali do uplynulých rokovaní o sedemročnom rozpočte a dodatočnom balíku na fond obnovy s rôznymi vyjednávacími pozíciami. Rozdielnosť názorov však zákonite priniesla aj väčšie či menšie ústupky. Výsledkom tak napriek kritike časti členských štátov, vrátane Slovenska je, že rozpočtové korekcie pre Dánsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko zostávajú zachované a v prípade šetrnej štvorky, teda Holandska, Rakúska, Švédska a Dánska, sa dokonca navýšili. Znamená to, že ich príspevok do spoločného rozpočtu Európskej únie bude nižší.
Ako ďalej upozorňuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, ten najpodstatnejší kompromis zrejme padol pri samotnej výške grantov v rámci fondu obnovy, ktorý sa po tlaku spomínanej šetrnej štvorky znížil z pôvodne navrhovaných 500 miliárd eur na 390 miliárd eur. Cestu k finálnej dohode však otvorili aj ústupky niektorých členských krajín v pôvodnej požiadavke naviazania pomoci na kritériá tzv. právneho štátu, voči čomu tvrdo protestovali najmä Poľsko a Maďarsko. "Nakoniec bude podmienenie pridelenia peňazí menej prísne, ako pôvodne navrhovala Európska komisia a predseda Rady," konštatuje analytička. Prioritou pri investovaní týchto dodatočných zdrojov však zostáva výskum a vývoj, udržateľný rast, zelená ekonomika a digitalizácia.
Výsledkom siahodlhých rokovaní o fonde obnovy bolo podľa Muchovej aj zníženie prostriedkov na dofinancovanie jednotlivých kapitol veľkého únijného rozpočtu. Na druhej strane sa však výrazne zvýšil balík určený na financovanie štrukturálnych reforiem. "Kľúčový nástroj balíka obnovy, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, bude mať svoj rozpočet vo výške 672,5 miliardy eur," uviedla analytička s tým, že prostriedky z tohto nástroja sa majú použiť na financovanie štrukturálnych reforiem, ktorých návrh musí schváliť Európska komisia a kvalifikovanou väčšinou ho majú schváliť aj členské krajiny.
Najväčším príjemcom pomoci z fondu obnovy bude pritom pandémiou najviac postihnuté Taliansko. Vo forme pôžičiek dostane 127 miliárd eur a viac ako 82 miliárd eur vo forme grantov. Slovensko bude mať zo zdrojov Európskej únie v najbližších siedmich rokoch k dispozícii celkovo 34,1 miliardy eur, čo podľa analytičky zodpovedá 36 % nášho minuloročného hrubého domáceho produktu. V období rokov 2021 až 2023 budeme môcť čerpať 7,5 miliardy eur cez fond obnovy, sedemročný rozpočet na obdobie 2021 až 2027 počíta pre Slovensko s balíkom 18,6 miliardy eur a k dispozícii budeme mať tiež 6,8 miliardy eur vo výhodných pôžičkách splatných do roku 2058.
Celý plán obnovy bude Európska komisia financovať cez vydanie nových dlhopisov, ktoré bude podľa Muchovej následne splácať zo svojich rozpočtov. "Aby uľahčila realizáciu svojho plánu chce tiež Európska komisia zvýšiť limit na objem svojich ročných príjmov a pridať nové zdroje príjmov cez ekologické a digitálne dane. Komisia má tieto návrhy konkretizovať do troch rokov," dodala analytička Slovenskej sporiteľne.
 
Zdroj: SITA