EUROFONDY: Pre pochybenia pri využívaní prostriedkov Európskej únie môže prísť Slovensko o milióny eur
Nedostatočné čerpanie fondov Európskej únie na Slovensku sprevádza aj množstvo nezrovnalostí. Z predošlého programového obdobia dosahujú takmer 101 miliónov eur, v aktuálnom období sú spochybnené projekty za dve miliardy eur. Európske či národné pravidlá mohli porušiť prijímatelia európskej pomoci aj sprostredkovateľské orgány štátu. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) v piatok zároveň upozornil na riziká pri evidencii a monitoringu nezrovnalostí. Ide napríklad o nedodržiavanie lehôt pre začatie správnych konaní, alebo o chyby súvisiace so zadávaním neúplných dát do informačných systémov, čo má výrazný vplyv na úspešnosť vymáhania nesprávne použitých financií. Nezrovnalosti, ktoré štát nevymôže od prijímateľov, tak musí v konečnom dôsledku uhradiť z vlastného rozpočtu.
Národní kontrolóri poukázali aj na riziko rozporov v stanoviskách Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré protichodne rozhodovali v rovnakej veci o porušení pravidiel hospodárskej súťaže. NKÚ sa pri kontrole zameral na evidenciu a monitorovanie nezrovnalostí v programovom období 2014 - 2020, a to na operačné programy Integrovaná infraštruktúra a Kvalita životného prostredia v rezortoch dopravy a životného prostredia. Tieto dva programy majú schválených najviac prostriedkov z európskych zdrojov (8,8 miliardy eur) a v čase prípravy kontroly evidovali najväčší objem nezrovnalostí vo výške dvoch miliárd eur, pričom slovenská strana doposiaľ uznala Európskej komisii chyby za 1,9 milióna. Finančne najväčší dopad majú nezrovnalosti na verejný rozpočet, keďže nevysporiadané nezrovnalosti uhrádza štát zo svojho rozpočtu a až následne ich môže vymáhať.
Kontrolóri potvrdili riziko nedostatočnej dokumentácie a monitorovania vývoja nezrovnalostí samotnými riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi. Taktiež chýba alebo mešká evidencia nezrovnalostí v IT systéme. Problémová je dostupnosť informácií od zainteresovaných strán, ktoré prichádzajú neskoro a kompetentným inštitúciám chýba ucelený prehľad o konaní napríklad policajtov či auditných orgánov. Potvrdili sa aj prípady neskorého začatia vymáhania nezrovnalosti s rizikom premlčania pohľadávky. V každom treťom náhodne vybranom prípade boli prekročené lehoty a do informačného systému zadávané nesprávne alebo neaktuálne údaje o nezrovnalostiach. Lehoty boli prekročené v rozmedzí od 10 do 123 pracovných dní.
„Prekročenie stanovenej lehoty pre evidenciu a aktualizáciu nezrovnalosti a splnenie oznamovacej povinnosti, ako aj zadávanie neúplných, nesprávnych alebo neaktuálnych údajov o nezrovnalostiach do informačného systému môže mať významný vplyv na včasné spustenie procesu riešenia nezrovnalosti a na následnú úspešnosť jej vymáhania, čo má priamy negatívny dopad na štátny rozpočet,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Správna evidencia a monitoring nezrovnalostí je pritom kľúčom k efektívnemu manažmentu vzniknutých nezrovnalostí. Hlavným nástrojom monitoringu a evidencie je existujúci IT systém monitorovania fondov, ktorý zastrešuje kompletnú administratívu k čerpaniu európskych fondov,“ dodal Ivančo.
Za závažné zistenie považuje NKÚ aj to, že Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) ako sprostredkovateľský orgán zanedbala svoje povinnosti pri správnych konaniach podľa zákona o európskych fondoch. Do septembra 2021 nebol na SAŽP určený odvolací orgán, dovtedy sa prakticky nebolo možné odvolať. Kontrolované subjekty zároveň prijali opatrenia formou metodického usmernenia a začali správne konania až na základe zistení kontrolórov. Subjekty vôbec nezačali správne konanie pri 15 nezrovnalostiach v celkovej výške 1,8 milióna eur. Nezabezpečili tak bezodkladné prijatie nápravných opatrení, čím zvýšili riziko premlčania pohľadávky a porušili zákon. V ďalších troch prípadoch v hodnote takmer 700-tisíc eur podnet na začatie správneho konania dali až po zákonnej lehote.EUROFONDY: Pre pochybenia pri využívaní prostriedkov Európskej únie môže prísť Slovensko o milióny eur
Najvyšší kontrolný úrad SR zároveň upozornil na riziká pri evidencii a monitoringu nezrovnalostí.
BRATISLAVA 29. júla (SITA) - Nedostatočné čerpanie fondov Európskej únie na Slovensku sprevádza aj množstvo nezrovnalostí. Z predošlého programového obdobia dosahujú takmer 101 miliónov eur, v aktuálnom období sú spochybnené projekty za dve miliardy eur. Európske či národné pravidlá mohli porušiť prijímatelia európskej pomoci aj sprostredkovateľské orgány štátu. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) v piatok zároveň upozornil na riziká pri evidencii a monitoringu nezrovnalostí. Ide napríklad o nedodržiavanie lehôt pre začatie správnych konaní, alebo o chyby súvisiace so zadávaním neúplných dát do informačných systémov, čo má výrazný vplyv na úspešnosť vymáhania nesprávne použitých financií. Nezrovnalosti, ktoré štát nevymôže od prijímateľov, tak musí v konečnom dôsledku uhradiť z vlastného rozpočtu.
Národní kontrolóri poukázali aj na riziko rozporov v stanoviskách Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré protichodne rozhodovali v rovnakej veci o porušení pravidiel hospodárskej súťaže. NKÚ sa pri kontrole zameral na evidenciu a monitorovanie nezrovnalostí v programovom období 2014 - 2020, a to na operačné programy Integrovaná infraštruktúra a Kvalita životného prostredia v rezortoch dopravy a životného prostredia. Tieto dva programy majú schválených najviac prostriedkov z európskych zdrojov (8,8 miliardy eur) a v čase prípravy kontroly evidovali najväčší objem nezrovnalostí vo výške dvoch miliárd eur, pričom slovenská strana doposiaľ uznala Európskej komisii chyby za 1,9 milióna. Finančne najväčší dopad majú nezrovnalosti na verejný rozpočet, keďže nevysporiadané nezrovnalosti uhrádza štát zo svojho rozpočtu a až následne ich môže vymáhať.
Kontrolóri potvrdili riziko nedostatočnej dokumentácie a monitorovania vývoja nezrovnalostí samotnými riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi. Taktiež chýba alebo mešká evidencia nezrovnalostí v IT systéme. Problémová je dostupnosť informácií od zainteresovaných strán, ktoré prichádzajú neskoro a kompetentným inštitúciám chýba ucelený prehľad o konaní napríklad policajtov či auditných orgánov. Potvrdili sa aj prípady neskorého začatia vymáhania nezrovnalosti s rizikom premlčania pohľadávky. V každom treťom náhodne vybranom prípade boli prekročené lehoty a do informačného systému zadávané nesprávne alebo neaktuálne údaje o nezrovnalostiach. Lehoty boli prekročené v rozmedzí od 10 do 123 pracovných dní.
„Prekročenie stanovenej lehoty pre evidenciu a aktualizáciu nezrovnalosti a splnenie oznamovacej povinnosti, ako aj zadávanie neúplných, nesprávnych alebo neaktuálnych údajov o nezrovnalostiach do informačného systému môže mať významný vplyv na včasné spustenie procesu riešenia nezrovnalosti a na následnú úspešnosť jej vymáhania, čo má priamy negatívny dopad na štátny rozpočet,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Správna evidencia a monitoring nezrovnalostí je pritom kľúčom k efektívnemu manažmentu vzniknutých nezrovnalostí. Hlavným nástrojom monitoringu a evidencie je existujúci IT systém monitorovania fondov, ktorý zastrešuje kompletnú administratívu k čerpaniu európskych fondov,“ dodal Ivančo.
Za závažné zistenie považuje NKÚ aj to, že Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) ako sprostredkovateľský orgán zanedbala svoje povinnosti pri správnych konaniach podľa zákona o európskych fondoch. Do septembra 2021 nebol na SAŽP určený odvolací orgán, dovtedy sa prakticky nebolo možné odvolať. Kontrolované subjekty zároveň prijali opatrenia formou metodického usmernenia a začali správne konania až na základe zistení kontrolórov. Subjekty vôbec nezačali správne konanie pri 15 nezrovnalostiach v celkovej výške 1,8 milióna eur. Nezabezpečili tak bezodkladné prijatie nápravných opatrení, čím zvýšili riziko premlčania pohľadávky a porušili zákon. V ďalších troch prípadoch v hodnote takmer 700-tisíc eur podnet na začatie správneho konania dali až po zákonnej lehote.
Zdroj: SITA
Skočiť na hlavné menu
