Eurofondy by nemali nahrádzať vlastné investície
Dátum: 22.07.2023
Peniaze z rozpočtu Európskej únie (EÚ) by nemali nahrádzať verejné investície z národných zdrojov. Ich cieľom je prispieť k dodatočným investíciám zameraným na zníženie zaostávania krajiny v najproblematickejších oblastiach. Dlhodobo pozorovaný vývoj na Slovensku však naznačuje trend "vytesňovania" domácich zdrojov eurofondmi, čo oslabuje ich očakávaný prínos. Upozornil na to expert analytik verejných financií Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Labaj.
Celková úroveň verejných investícií v SR sa dlhodobo výrazne nezmenila. V období rokov 1999 až 2010 sme investovali priemerne 3,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), v ďalšom rovnako dlhom období medzi rokmi 2011 až 2022 len o desatinu viac, vyčíslil Labaj. "Zmenila sa však štruktúra zdrojov. Verejný sektor začal postupne nahrádzať vlastné zdroje eurofondmi. Realizácia najmä Politiky súdržnosti EÚ poslúžila na prefinancovanie investícií, ktoré by sme inak kryli z úspor alebo úverov," priblížil. Odborník upozornil, že to tak nie je vo všetkých štátoch, ktoré spolu so Slovenskom vstúpili do EÚ.
V krajinách ako Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko a Poľsko sa podľa neho prejavuje výrazná pozitívna doplnkovosť eurofondov. Dodatočné zdroje im tak zvyšujú celkové verejné investície a stimulujú ekonomický rast. Ani samotná výška investícií však na zvýšenie blahobytu nestačí, nevyhnutné je vedieť tieto zdroje minúť efektívne, zdôraznil v tejto súvislosti Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). "Súhlasíme so závermi NBS, Slovensko by sa však okrem celkového balíka financií malo sústrediť aj na zlepšenie prípravy projektov a ich priorizácie. Aj keby sme dnes zázračne našli zdroje na nové investície, nedokázali by sme ich efektívne použiť," upozornili odborníci z rezortu financií. Útvar podporuje dlhodobé plánovanie investícií prostredníctvom investičných plánov.
"Plán pripravuje každý rezort a identifikuje v ňom najpotrebnejšie investície, ktoré zoradí na základe objektívnych kritérií. Investičné plány sa nemenia na základe volebného cyklu. Garantujú tak stabilitu, rozpracovanie najdôležitejších projektov a dlhodobé plánovanie," vysvetlil ÚHP. V tomto roku budú investície predstavovať významný zdroj rastu slovenskej ekonomiky. Tie z európskych zdrojov, teda staré aj nové eurofondy spolu s plánom obnovy, môžu dosiahnuť až 5 miliárd eur alebo približne 5 % HDP, vyčíslil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. A to aj napriek tomu, že potenciál eurofondov úplne nevyužijeme a niekoľko stoviek miliónov eur opäť prepadne. "Samotná absolútna výška je dôležitá, avšak nie je najdôležitejším aspektom. Nie je dobré robiť investíciu pre investíciu, len aby sa peniaze minuli. Vždy je dôležité myslieť na hodnotu za peniaze, tak, aby sme z každého vynaloženého eura získali čo najvyššiu pridanú hodnotu," zdôraznil.
Pripomenul, že Slovensko má významný investičný dlh v mnohých oblastiach, najviditeľnejší asi v stave verejných budov či infraštruktúre. Obce a mestá by tak teoreticky dokázali absorbovať miliardy eur v investíciách. V ceste však podľa analytika stojí administratívna náročnosť, vysoké fixné náklady bez ohľadu na to, či projekt vyjde alebo nie, slabé zdieľanie informácií a príkladov najlepšej praxe, či nutnosť spolufinancovania. "Aj preto by bolo vhodné investície z eurofondov a plánu obnovy viac rozložiť v čase, aby sa jednotlivé výzvy príliš neakumulovali, ako sme často svedkami pri konci programovacieho obdobia, kedy sa snažíme dočerpávať vysoké zostávajúce objemy," dodal Horňák. Čiastočným riešením lepšieho čerpania eurofondov môže byť podľa Labaja zvýšenie ceny eurofondov zavedením vyššej miery spolufinancovania, ako aj zameranie sa na menší počet priorít s veľkým absorpčným potenciálom. "Na jednej strane to obmedzí dopyt malých podružných projektov, na druhej strane by zmena mala motivovať združovanie investorov (napríklad obcí) pre spájanie kapacít a kapitálu v prospech spoločných investičných zámerov," vysvetlil analytik NBS.
Otázkou podľa neho zostáva aj to, či by sa podpora mala naďalej poskytovať najmä formou grantu, alebo by sa malo uprednostniť poskytovanie návratnej pomoci cez zvýhodnené úvery a iné finančné nástroje.
Zdroj: TASR
Celková úroveň verejných investícií v SR sa dlhodobo výrazne nezmenila. V období rokov 1999 až 2010 sme investovali priemerne 3,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), v ďalšom rovnako dlhom období medzi rokmi 2011 až 2022 len o desatinu viac, vyčíslil Labaj. "Zmenila sa však štruktúra zdrojov. Verejný sektor začal postupne nahrádzať vlastné zdroje eurofondmi. Realizácia najmä Politiky súdržnosti EÚ poslúžila na prefinancovanie investícií, ktoré by sme inak kryli z úspor alebo úverov," priblížil. Odborník upozornil, že to tak nie je vo všetkých štátoch, ktoré spolu so Slovenskom vstúpili do EÚ.
V krajinách ako Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko a Poľsko sa podľa neho prejavuje výrazná pozitívna doplnkovosť eurofondov. Dodatočné zdroje im tak zvyšujú celkové verejné investície a stimulujú ekonomický rast. Ani samotná výška investícií však na zvýšenie blahobytu nestačí, nevyhnutné je vedieť tieto zdroje minúť efektívne, zdôraznil v tejto súvislosti Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). "Súhlasíme so závermi NBS, Slovensko by sa však okrem celkového balíka financií malo sústrediť aj na zlepšenie prípravy projektov a ich priorizácie. Aj keby sme dnes zázračne našli zdroje na nové investície, nedokázali by sme ich efektívne použiť," upozornili odborníci z rezortu financií. Útvar podporuje dlhodobé plánovanie investícií prostredníctvom investičných plánov.
"Plán pripravuje každý rezort a identifikuje v ňom najpotrebnejšie investície, ktoré zoradí na základe objektívnych kritérií. Investičné plány sa nemenia na základe volebného cyklu. Garantujú tak stabilitu, rozpracovanie najdôležitejších projektov a dlhodobé plánovanie," vysvetlil ÚHP. V tomto roku budú investície predstavovať významný zdroj rastu slovenskej ekonomiky. Tie z európskych zdrojov, teda staré aj nové eurofondy spolu s plánom obnovy, môžu dosiahnuť až 5 miliárd eur alebo približne 5 % HDP, vyčíslil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. A to aj napriek tomu, že potenciál eurofondov úplne nevyužijeme a niekoľko stoviek miliónov eur opäť prepadne. "Samotná absolútna výška je dôležitá, avšak nie je najdôležitejším aspektom. Nie je dobré robiť investíciu pre investíciu, len aby sa peniaze minuli. Vždy je dôležité myslieť na hodnotu za peniaze, tak, aby sme z každého vynaloženého eura získali čo najvyššiu pridanú hodnotu," zdôraznil.
Pripomenul, že Slovensko má významný investičný dlh v mnohých oblastiach, najviditeľnejší asi v stave verejných budov či infraštruktúre. Obce a mestá by tak teoreticky dokázali absorbovať miliardy eur v investíciách. V ceste však podľa analytika stojí administratívna náročnosť, vysoké fixné náklady bez ohľadu na to, či projekt vyjde alebo nie, slabé zdieľanie informácií a príkladov najlepšej praxe, či nutnosť spolufinancovania. "Aj preto by bolo vhodné investície z eurofondov a plánu obnovy viac rozložiť v čase, aby sa jednotlivé výzvy príliš neakumulovali, ako sme často svedkami pri konci programovacieho obdobia, kedy sa snažíme dočerpávať vysoké zostávajúce objemy," dodal Horňák. Čiastočným riešením lepšieho čerpania eurofondov môže byť podľa Labaja zvýšenie ceny eurofondov zavedením vyššej miery spolufinancovania, ako aj zameranie sa na menší počet priorít s veľkým absorpčným potenciálom. "Na jednej strane to obmedzí dopyt malých podružných projektov, na druhej strane by zmena mala motivovať združovanie investorov (napríklad obcí) pre spájanie kapacít a kapitálu v prospech spoločných investičných zámerov," vysvetlil analytik NBS.
Otázkou podľa neho zostáva aj to, či by sa podpora mala naďalej poskytovať najmä formou grantu, alebo by sa malo uprednostniť poskytovanie návratnej pomoci cez zvýhodnené úvery a iné finančné nástroje.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
