CoFoE: Smatana: Väčší dosah EÚ na štáty v otázke zdravotníctva stojí za zváženie
Dátum: 23.01.2022
Pandémia nového koronavírusu naplno odhalila potrebu lepšej koordinácie pri zvládaní kríz. Stojí za zváženie, či by Európska únia nemala mať väčší dosah na jednotlivé členské štáty v otázke zdravotníctva. Pre TASR TV to povedal zdravotnícky analytik Martin Smatana.
Budúcnosť zdravotníctva je aj jednou z tém prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE). Hovorí sa na nej aj o dobudovaní Európskej zdravotnej únie (EHU), ktorej cieľom je lepšia a efektívnejšia reakcia na budúce hrozby.
"(EHU) je extrémne citlivá téma, lebo roky proti nej väčšina členských štátov EÚ bojovala. Aj ja som bol jeden z tých, ktorí boli radi, že (v zdravotníctve) môžeme mať akú-takú autonómiu. Svoj názor som však prehodnotil a myslím si, že potrebujeme, aby Európska komisia (EK) mala väčší dosah na zdravotníctvo," uviedol pre TASR Smatana.
Analytik pripomenul, že euroblok nemá v oblasti zdravotníctva priame kompetencie, avšak napriek tomu urobil v boji proti pandémii maximum, čo zo svojej pozície mohla. "Centrálne (EÚ) nakúpila vakcíny, testy a respirátory," povedal Smatana. Práve spoločný nákup vakcín považuje za kľúčový. "EK mohla zafixovať cenu (vakcín). Keby sme my (SR) išli súperiť napríklad s Holandskom alebo Nemeckom, tak nás jednoducho preplatia," doplnil.
Analytik tiež v boji proti pandémii ocenil prácu Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho centra pre kontrolu chorôb (ECDC). "EMA aj ECDC si svoju prácu robia veľmi dobre. Keby sme nemali Európsku agentúru pre lieky, neviem si predstaviť, čím by sme dnes očkovali... ECDC robilo dohľad nad všetkými opatreniami, robilo prehľady, koncepcie a štúdie, z ktorých čerpalo aj naše konzílium odborníkov," povedal pre TASR Smatana.
Európska únia by podľa neho mohla mať ešte väčší dosah na niektoré svoje členské štáty. Vidí viacero rovín možného fungovania. Kľúčové je podľa neho eliminovať regionálne rozdiely v hlavných indikátoroch. "To znamená, že keď sa pozerá Európska komisia na nás, tak je pravda, že Slovensko, ale aj ďalšie krajiny výrazne zaostávajú v odvrátiteľných úmrtiach pri iných ochoreniach než COVID-19. Takže jedným z cieľom Európskej zdravotnej únie je zabezpečiť to, aby sa tieto rozdiely v budúcnosti odstránili," vysvetlil pre TASR Smatana.
Analytik predpokladá, že po pandémii koronavírusu Európu pravdepodobne čaká "veľká vlna" civilizačných ochorení, napríklad diabetu, hypertenzie či rakoviny. Cieľom EHU by podľa neho malo byť nastavenie procesov v zdravotníctve jednotlivých členských krajín tak, aby bola úroveň starostlivosti čo najviac štandardizovaná.
Zdroj: TASR
Budúcnosť zdravotníctva je aj jednou z tém prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE). Hovorí sa na nej aj o dobudovaní Európskej zdravotnej únie (EHU), ktorej cieľom je lepšia a efektívnejšia reakcia na budúce hrozby.
"(EHU) je extrémne citlivá téma, lebo roky proti nej väčšina členských štátov EÚ bojovala. Aj ja som bol jeden z tých, ktorí boli radi, že (v zdravotníctve) môžeme mať akú-takú autonómiu. Svoj názor som však prehodnotil a myslím si, že potrebujeme, aby Európska komisia (EK) mala väčší dosah na zdravotníctvo," uviedol pre TASR Smatana.
Analytik pripomenul, že euroblok nemá v oblasti zdravotníctva priame kompetencie, avšak napriek tomu urobil v boji proti pandémii maximum, čo zo svojej pozície mohla. "Centrálne (EÚ) nakúpila vakcíny, testy a respirátory," povedal Smatana. Práve spoločný nákup vakcín považuje za kľúčový. "EK mohla zafixovať cenu (vakcín). Keby sme my (SR) išli súperiť napríklad s Holandskom alebo Nemeckom, tak nás jednoducho preplatia," doplnil.
Analytik tiež v boji proti pandémii ocenil prácu Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho centra pre kontrolu chorôb (ECDC). "EMA aj ECDC si svoju prácu robia veľmi dobre. Keby sme nemali Európsku agentúru pre lieky, neviem si predstaviť, čím by sme dnes očkovali... ECDC robilo dohľad nad všetkými opatreniami, robilo prehľady, koncepcie a štúdie, z ktorých čerpalo aj naše konzílium odborníkov," povedal pre TASR Smatana.
Európska únia by podľa neho mohla mať ešte väčší dosah na niektoré svoje členské štáty. Vidí viacero rovín možného fungovania. Kľúčové je podľa neho eliminovať regionálne rozdiely v hlavných indikátoroch. "To znamená, že keď sa pozerá Európska komisia na nás, tak je pravda, že Slovensko, ale aj ďalšie krajiny výrazne zaostávajú v odvrátiteľných úmrtiach pri iných ochoreniach než COVID-19. Takže jedným z cieľom Európskej zdravotnej únie je zabezpečiť to, aby sa tieto rozdiely v budúcnosti odstránili," vysvetlil pre TASR Smatana.
Analytik predpokladá, že po pandémii koronavírusu Európu pravdepodobne čaká "veľká vlna" civilizačných ochorení, napríklad diabetu, hypertenzie či rakoviny. Cieľom EHU by podľa neho malo byť nastavenie procesov v zdravotníctve jednotlivých členských krajín tak, aby bola úroveň starostlivosti čo najviac štandardizovaná.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
