CoFoE: Posledná plenárna schôdza bude 29. a 30. apríla, schváli výstupy panelov
Dátum: 22.04.2022
Občianske panely Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) dokončili svoje odporúčania, ktoré bude 29. a 30. apríla schvaľovať posledné plenárne zasadnutie CofoE. TASR prináša víkendový súhrn udalostí okolo CoFoE.
Odporúčania panelov zahrnie výkonná rada konferencie do svojej konečnej správy, ktorú predloží predsedom európskych inštitúcii 9. mája v Štrasburgu počas záverečnej ceremónie.
Prvý občiansky panel spísal celkovo 48 odporúčaní na témy silnejšie hospodárstvo, sociálna spravodlivosť, zamestnanosť, vzdelávanie, kultúra, mládež, šport a digitálna transformácia. Druhý panel sa venoval európskej demokracii, hodnotám a právam, bezpečnosti a právnemu štátu, pričom sa zhodol na celkovo 39 odporúčaniach. O zmene klímy, životnom prostredí a zdraví rokovali účastníci tretieho panelu, ktorí sa zároveň dohodli na 51 odporúčaniach. Štvrtý a posledný panel spísal 40 námetov na tému migrácie a úlohy EÚ vo svete.
Popri finišujúcej CoFoE sa Európska únia v uplynulých dňoch zaoberala najmä pomocou Ukrajine, ktorá od 24. februára čelí ruskej vojenskej agresii. Európska komisia (EK) v piatok navrhla posilniť rozpočet na rok 2022 o 99,8 milióna eur v záväzkoch a o 176 miliónov eur v podobe platieb. Nové finančné prostriedky pomôžu najmä najpostihnutejším členským štátom Európskej únie pokryť prvé náklady na prijatie a registráciu ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. Celková suma peňazí, ktoré majú byť k dispozícii na migráciu a správu hraníc, tak bude 400 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky pomôžu najmä najpostihnutejším členským štátom EÚ pokryť prvé náklady na prijatie a registráciu ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny.
Ukrajina nezačína od nuly, aby získala štatút krajiny kandidujúcej na členstvo v EÚ. V rozhovore pre TASR na to upozornila zástupkyňa generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení (DG NEAR) a od marca 2020 aj výkonná riaditeľka Podpornej skupiny pre Ukrajinu Katarína Mathernová. Najvyššie postavená Slovenka v štruktúrach Európskej komisie pripomenula, že dotazník, ktorý vyplnila Ukrajina a ktorý by jej mal pomôcť pri rozhodovaní sa členských štátov EÚ o členstve Kyjeva v eurobloku, je výsledkom dlhodobej spolupráce medzi Úniou a Ukrajinou. Podľa jej slov posledných sedem rokov, teda od podpisu Asociačnej dohody s EÚ, bolo v znamení intenzívnych kontaktov medzi Bruselom a Kyjevom zameraných na podporu reforiem Ukrajiny, odovzdávania dobrých skúseností zo strany EÚ. Ukrajina aj vďaka tomu dokázala veľmi rýchlo zareagovať na dotazník EÚ a vyplniť ho už v priebehu jedného týždňa.
Predseda Európskej rady Charles Michel v piatok uviedol, že telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a vyzval ho, aby umožnil prísun humanitárnej pomoci do obliehaného ukrajinského mesta Mariupol počas pravoslávnej Veľkej noci. Predseda Európskej rady bol v stredu v Kyjeve, kde sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským a navštívil aj Boroďanku, kde po odsune ruských vojsk objavili pozostatky civilistov pochovaných v masových hroboch. Michel vyhlásil, že dejiny nezabudnú na vojnové zločiny páchané na Ukrajine.
Európska únia usporiada 5. mája medzinárodnú darcovskú konferenciu na pomoc Ukrajine a zaistenie jej "víťazstva" vo vojne proti Rusku. Oznámil to predseda Michel počas návštevy Kyjeva. Dodal, že zmienená konferencia bude organizovaná s pomocou Európskej komisie, všetkých 27 členských štátov Európskej únie, ako aj s podporou ďalších členov medzinárodného spoločenstva. Vyzbierané peniaze budú podľa jeho slov určené na financovanie ukrajinského hospodárstva, ako aj pomoc pri obnove krajiny po skončení vojenského konfliktu.
Zelenskyj na tej istej tlačovej konferencii zopakoval, že členstvo v EÚ je prioritou pre Ukrajinu. "Je to priorita pre náš štát, pre silu našich ľudí, pre tých, ktorí sú pripravení brániť našu zem pred ruskými útočníkmi aj bez zbraní," povedal ukrajinský prezident.
Zdroj: TASR
Odporúčania panelov zahrnie výkonná rada konferencie do svojej konečnej správy, ktorú predloží predsedom európskych inštitúcii 9. mája v Štrasburgu počas záverečnej ceremónie.
Prvý občiansky panel spísal celkovo 48 odporúčaní na témy silnejšie hospodárstvo, sociálna spravodlivosť, zamestnanosť, vzdelávanie, kultúra, mládež, šport a digitálna transformácia. Druhý panel sa venoval európskej demokracii, hodnotám a právam, bezpečnosti a právnemu štátu, pričom sa zhodol na celkovo 39 odporúčaniach. O zmene klímy, životnom prostredí a zdraví rokovali účastníci tretieho panelu, ktorí sa zároveň dohodli na 51 odporúčaniach. Štvrtý a posledný panel spísal 40 námetov na tému migrácie a úlohy EÚ vo svete.
Popri finišujúcej CoFoE sa Európska únia v uplynulých dňoch zaoberala najmä pomocou Ukrajine, ktorá od 24. februára čelí ruskej vojenskej agresii. Európska komisia (EK) v piatok navrhla posilniť rozpočet na rok 2022 o 99,8 milióna eur v záväzkoch a o 176 miliónov eur v podobe platieb. Nové finančné prostriedky pomôžu najmä najpostihnutejším členským štátom Európskej únie pokryť prvé náklady na prijatie a registráciu ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. Celková suma peňazí, ktoré majú byť k dispozícii na migráciu a správu hraníc, tak bude 400 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky pomôžu najmä najpostihnutejším členským štátom EÚ pokryť prvé náklady na prijatie a registráciu ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny.
Ukrajina nezačína od nuly, aby získala štatút krajiny kandidujúcej na členstvo v EÚ. V rozhovore pre TASR na to upozornila zástupkyňa generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení (DG NEAR) a od marca 2020 aj výkonná riaditeľka Podpornej skupiny pre Ukrajinu Katarína Mathernová. Najvyššie postavená Slovenka v štruktúrach Európskej komisie pripomenula, že dotazník, ktorý vyplnila Ukrajina a ktorý by jej mal pomôcť pri rozhodovaní sa členských štátov EÚ o členstve Kyjeva v eurobloku, je výsledkom dlhodobej spolupráce medzi Úniou a Ukrajinou. Podľa jej slov posledných sedem rokov, teda od podpisu Asociačnej dohody s EÚ, bolo v znamení intenzívnych kontaktov medzi Bruselom a Kyjevom zameraných na podporu reforiem Ukrajiny, odovzdávania dobrých skúseností zo strany EÚ. Ukrajina aj vďaka tomu dokázala veľmi rýchlo zareagovať na dotazník EÚ a vyplniť ho už v priebehu jedného týždňa.
Predseda Európskej rady Charles Michel v piatok uviedol, že telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a vyzval ho, aby umožnil prísun humanitárnej pomoci do obliehaného ukrajinského mesta Mariupol počas pravoslávnej Veľkej noci. Predseda Európskej rady bol v stredu v Kyjeve, kde sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským a navštívil aj Boroďanku, kde po odsune ruských vojsk objavili pozostatky civilistov pochovaných v masových hroboch. Michel vyhlásil, že dejiny nezabudnú na vojnové zločiny páchané na Ukrajine.
Európska únia usporiada 5. mája medzinárodnú darcovskú konferenciu na pomoc Ukrajine a zaistenie jej "víťazstva" vo vojne proti Rusku. Oznámil to predseda Michel počas návštevy Kyjeva. Dodal, že zmienená konferencia bude organizovaná s pomocou Európskej komisie, všetkých 27 členských štátov Európskej únie, ako aj s podporou ďalších členov medzinárodného spoločenstva. Vyzbierané peniaze budú podľa jeho slov určené na financovanie ukrajinského hospodárstva, ako aj pomoc pri obnove krajiny po skončení vojenského konfliktu.
Zelenskyj na tej istej tlačovej konferencii zopakoval, že členstvo v EÚ je prioritou pre Ukrajinu. "Je to priorita pre náš štát, pre silu našich ľudí, pre tých, ktorí sú pripravení brániť našu zem pred ruskými útočníkmi aj bez zbraní," povedal ukrajinský prezident.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
