CoFoE: Konala sa šiesta plenárna schôdza, v SR sa debatuje o Ukrajincoch
Dátum: 14.04.2022
Koncom uplynulého týždňa sa v priestoroch Európskeho parlamentu v Štrasburgu konalo šieste plenárne zasadnutie Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE). Účastníci prediskutovali návrhy z deviatich pracovných skupín rozdelených podľa tematických okruhov. Návrhy vzišli z odporúčaní občianskych panelov, národných panelov, mnohojazyčnej digitálnej platformy, ako aj z debát na plenárnych schôdzach a stretnutiach pracovných skupín.
Diskusie sa týkali možností posilnenia ekonomiky, sociálnej spravodlivosti a vytvárania nových pracovných príležitostí; vzdelávania a kultúry; digitálnej transformácie; demokracie v Európe; hodnotových otázok, práv, právneho štátu a bezpečnosti; klimatickej zmeny; zdravotníctva; úlohy EÚ vo svete; a migrácie.
Slávnostné ukončenie CoFoE je naplánované na Deň Európy – 9. mája 2022.
Slovensko má pri zvládaní migračnej krízy súvisiacej s vojnou na Ukrajine možnosť čerpať výraznú finančnú a materiálnu pomoc Európskej únie (EÚ). Pripomenula to slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH, EĽS) v TASR TV v súvislosti s prebiehajúcou Konferenciou o budúcnosti Európy (CoFoE).
S predsedom Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislavom Trnkom a ústredným riaditeľom kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michalom Kaliňákom diskutovala o možnostiach a využití pomoci EÚ regiónom, ktoré výraz zasiahla utečenecká kríza.
"V europarlamente sme veľmi promptne schválili opatrenie, aby bolo možné na účely pomoci využiť nielen aktuálne finančné programy, ale aj prostriedky, ktoré nevyčerpali členské krajiny z alokácií v predchádzajúcom programovom období," pripomenula Lexmann.
Aktívny prístup orgánov EÚ ocenil aj Trnka. Košický kraj je spolu s Prešovským krajom vystavený najväčšiemu náporu utečeneckých vĺn. "Ak by nebolo Európskeho parlamentu a Európskej komisie, humanitárnu situáciu by sme zvládali ťažko," priznal. Ocenil komunikáciu s komisiou i partnerskými regiónmi. "Aj vďaka ich pomoci sme mohli dostať do nášho kraja a na Ukrajinu tony humanitárnej pomoci," zvýraznil.
Podľa Kaliňáka pomohla situácia na Ukrajine uvedomiť si význam a hodnoty únijného spoločenstva. "Takisto však opätovne odhalila dlhodobo nefunkčný systém krízového riadenia štátu, ktorý museli počas pandémie COVID-19 aj pri zvládaní súčasnej utečeneckej krízy suplovať samosprávy v spolupráci s dobrovoľníkmi," skonštatoval.
Veľvyslankyňa Mária Malová, zástupkyňa stálej delegátky SR pri EÚ, vo videopríhovore upozornila, že okrem opatrení pre flexibilnejšie čerpanie kohéznych fondov podniká Brusel aj kroky vedúce ku koordinácii pomoci. V oblasti zdravotníctva sa týka napríklad možnosti relokovať utečencov so zdravotnými indispozíciami do krajín, ktoré majú najlepšie podmienky pre konkrétnu zdravotnú starostlivosť.
Integrácia utečencov z Ukrajiny môže posilniť odborné kapacity Slovenska a pomôcť obsadiť pozície v profesiách, po ktorých je veľký dopyt. Štát by mal byť pri tom proaktívny a koordinovať sa s regiónmi pri využívaní nástrojov, ktoré ponúka Európska únia (EÚ). Zhodli sa na tom hostia diskusie v TASR TV v súvislosti s prebiehajúcou Konferenciou o budúcnosti Európy (CoFoE).
Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka upozorňuje, že ak Slovensko nezačne aktívne oslovovať potenciálnych uchádzačov a vytvárať podmienky pre ich efektívnu integráciu, odborný a kvalifikovaný personál medzi utečencami nebude mať problém nájsť si pôsobisko inde.
"Volajú nám partneri z Francúzska, Nemecka i ďalších krajín, vyhľadávajú ľudí na pozície, na ktorých majú personálny nedostatok," uviedol. Varuje, že ak sa Slovensko nezaktivizuje, potenciálna možnosť sa zmení na hroziaci hendikep. "Ak nezačneme v tomto konať, ostanú nám tu utečenci, ktorí budú v konečnom dôsledku najmä záťažou pre sociálny a zdravotný systém," naznačil.
Zdroj: TASR
Diskusie sa týkali možností posilnenia ekonomiky, sociálnej spravodlivosti a vytvárania nových pracovných príležitostí; vzdelávania a kultúry; digitálnej transformácie; demokracie v Európe; hodnotových otázok, práv, právneho štátu a bezpečnosti; klimatickej zmeny; zdravotníctva; úlohy EÚ vo svete; a migrácie.
Slávnostné ukončenie CoFoE je naplánované na Deň Európy – 9. mája 2022.
Slovensko má pri zvládaní migračnej krízy súvisiacej s vojnou na Ukrajine možnosť čerpať výraznú finančnú a materiálnu pomoc Európskej únie (EÚ). Pripomenula to slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH, EĽS) v TASR TV v súvislosti s prebiehajúcou Konferenciou o budúcnosti Európy (CoFoE).
S predsedom Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislavom Trnkom a ústredným riaditeľom kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michalom Kaliňákom diskutovala o možnostiach a využití pomoci EÚ regiónom, ktoré výraz zasiahla utečenecká kríza.
"V europarlamente sme veľmi promptne schválili opatrenie, aby bolo možné na účely pomoci využiť nielen aktuálne finančné programy, ale aj prostriedky, ktoré nevyčerpali členské krajiny z alokácií v predchádzajúcom programovom období," pripomenula Lexmann.
Aktívny prístup orgánov EÚ ocenil aj Trnka. Košický kraj je spolu s Prešovským krajom vystavený najväčšiemu náporu utečeneckých vĺn. "Ak by nebolo Európskeho parlamentu a Európskej komisie, humanitárnu situáciu by sme zvládali ťažko," priznal. Ocenil komunikáciu s komisiou i partnerskými regiónmi. "Aj vďaka ich pomoci sme mohli dostať do nášho kraja a na Ukrajinu tony humanitárnej pomoci," zvýraznil.
Podľa Kaliňáka pomohla situácia na Ukrajine uvedomiť si význam a hodnoty únijného spoločenstva. "Takisto však opätovne odhalila dlhodobo nefunkčný systém krízového riadenia štátu, ktorý museli počas pandémie COVID-19 aj pri zvládaní súčasnej utečeneckej krízy suplovať samosprávy v spolupráci s dobrovoľníkmi," skonštatoval.
Veľvyslankyňa Mária Malová, zástupkyňa stálej delegátky SR pri EÚ, vo videopríhovore upozornila, že okrem opatrení pre flexibilnejšie čerpanie kohéznych fondov podniká Brusel aj kroky vedúce ku koordinácii pomoci. V oblasti zdravotníctva sa týka napríklad možnosti relokovať utečencov so zdravotnými indispozíciami do krajín, ktoré majú najlepšie podmienky pre konkrétnu zdravotnú starostlivosť.
Integrácia utečencov z Ukrajiny môže posilniť odborné kapacity Slovenska a pomôcť obsadiť pozície v profesiách, po ktorých je veľký dopyt. Štát by mal byť pri tom proaktívny a koordinovať sa s regiónmi pri využívaní nástrojov, ktoré ponúka Európska únia (EÚ). Zhodli sa na tom hostia diskusie v TASR TV v súvislosti s prebiehajúcou Konferenciou o budúcnosti Európy (CoFoE).
Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka upozorňuje, že ak Slovensko nezačne aktívne oslovovať potenciálnych uchádzačov a vytvárať podmienky pre ich efektívnu integráciu, odborný a kvalifikovaný personál medzi utečencami nebude mať problém nájsť si pôsobisko inde.
"Volajú nám partneri z Francúzska, Nemecka i ďalších krajín, vyhľadávajú ľudí na pozície, na ktorých majú personálny nedostatok," uviedol. Varuje, že ak sa Slovensko nezaktivizuje, potenciálna možnosť sa zmení na hroziaci hendikep. "Ak nezačneme v tomto konať, ostanú nám tu utečenci, ktorí budú v konečnom dôsledku najmä záťažou pre sociálny a zdravotný systém," naznačil.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
