Chýbajúce kanalizácie na Žitnom ostrove sa môžu dobudovať z eurofondov
Dátum: 22.05.2018
Dobudovaná kanalizácia chýba asi tretine z takmer 100 obcí na Žitnom ostrove. Situáciu majú pomôcť riešiť milióny z eurofondov. Má sa tak znížiť aj riziko znečistenia vôd. Tomu má pomôcť aj zákon Lex Žitný ostrov, ktorý v utorok predstavili starostom z regiónu minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Gabriel Csicsai a hlavný hygienik SR Ján Mikas.
"Nemáme vzácnejší prírodný zdroj na Slovensku, ako je pitná voda. A nemáme vzácnejšiu zásobáreň vody ako Žitný ostrov. Musíme urobiť všetko, aby sme zabezpečili maximálnu ochranu vodných zdrojov," povedal na stretnutí so starostami Sólymos.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR upozorňuje, že z takmer 100 obcí na Žitnom ostrove približne tretina nemá alebo má len čiastočne vybudovanú kanalizáciu. Práve odpadové vody pritom predstavujú významné riziko pre kvalitu vôd. Ministerstvo preto v júni vyhlási výzvu za takmer 25 miliónov eur z európskych peňazí na budovanie kanalizácií a čistiarní odpadových vôd práve v chránenej vodohospodárskej oblasti. O peniaze sa môžu uchádzať obce do 2000 obyvateľov.
Sólymos vyzval predstaviteľov miestnych samospráv, aby využili túto možnosť a vypracovali kvalitné projekty, ktoré pomôžu zlepšiť nielen životné prostredie, ale aj kvalitu života ľudí. V júni ministerstvo vyhlási výzvu, ktorou podporí budovanie kanalizácií a čistiarní odpadových vôd práve v chránenej vodohospodárskej oblasti.
Predstavitelia troch rezortov informovali starostov aj o zákone na ochranu najvzácnejších vodohospodárskych oblastí – tzv. Lex Žitný ostrov. Zákon má jasne a zrozumiteľne vymedziť, čo v chránených vodohospodárskych oblastiach možno a čo nemožno robiť. Určuje kompetencie dotknutých od obce cez inšpekciu životného prostredia, úrady verejného zdravotníctva až po jednotlivé rezorty. A zároveň umožňuje robiť spoločné "trojrezortné" kontroly.
"Považujem za veľmi dôležité, že zákon zefektívňuje výmenu informácií medzi rezortmi a podčiarkuje význam informovania verejnosti," uviedol hlavný hygienik Mikas. Zákon nadväzuje na opatrenia, ktoré v posledných dvoch rokoch spravil rezort životného prostredia na ochranu vody.
Zákon tiež ukladá MŽP povinnosť zverejňovať vždy 15. júla správu o kvalite vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Rovnako budú musieť výsledky meraní zverejňovať aj podnikatelia, ktorí sú na základe osobitého predpisu povinní merať množstvo znečisťujúcich látok, ktoré vypúšťajú. Aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt povrchových a podzemných vôd, ktoré by mohli ohroziť obyvateľov, budú k dispozícii na stránke Úradu verejného zdravotníctva.
"Bez čistej vody, zdravotnej nezávadnej sa nedopestuje žiadna plodina, žiadna živočíšna komodita pre výrobu potravín. Hlavne v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom je nutné nájsť rovnováhu medzi ekonomikou a ochranu životného prostredia. Myslím, že v tomto prípade sa to podarilo. Zákon Lex žitný ostrov zosúlaďuje ochranu vody bez zvyšovania byrokracie," zhrnul Csicsai.
Na Slovensku je v súčasnosti desať chránených vodohospodárskych oblastí vrátane Žitného ostrova.
Zdroj: TASR
"Nemáme vzácnejší prírodný zdroj na Slovensku, ako je pitná voda. A nemáme vzácnejšiu zásobáreň vody ako Žitný ostrov. Musíme urobiť všetko, aby sme zabezpečili maximálnu ochranu vodných zdrojov," povedal na stretnutí so starostami Sólymos.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR upozorňuje, že z takmer 100 obcí na Žitnom ostrove približne tretina nemá alebo má len čiastočne vybudovanú kanalizáciu. Práve odpadové vody pritom predstavujú významné riziko pre kvalitu vôd. Ministerstvo preto v júni vyhlási výzvu za takmer 25 miliónov eur z európskych peňazí na budovanie kanalizácií a čistiarní odpadových vôd práve v chránenej vodohospodárskej oblasti. O peniaze sa môžu uchádzať obce do 2000 obyvateľov.
Sólymos vyzval predstaviteľov miestnych samospráv, aby využili túto možnosť a vypracovali kvalitné projekty, ktoré pomôžu zlepšiť nielen životné prostredie, ale aj kvalitu života ľudí. V júni ministerstvo vyhlási výzvu, ktorou podporí budovanie kanalizácií a čistiarní odpadových vôd práve v chránenej vodohospodárskej oblasti.
Predstavitelia troch rezortov informovali starostov aj o zákone na ochranu najvzácnejších vodohospodárskych oblastí – tzv. Lex Žitný ostrov. Zákon má jasne a zrozumiteľne vymedziť, čo v chránených vodohospodárskych oblastiach možno a čo nemožno robiť. Určuje kompetencie dotknutých od obce cez inšpekciu životného prostredia, úrady verejného zdravotníctva až po jednotlivé rezorty. A zároveň umožňuje robiť spoločné "trojrezortné" kontroly.
"Považujem za veľmi dôležité, že zákon zefektívňuje výmenu informácií medzi rezortmi a podčiarkuje význam informovania verejnosti," uviedol hlavný hygienik Mikas. Zákon nadväzuje na opatrenia, ktoré v posledných dvoch rokoch spravil rezort životného prostredia na ochranu vody.
Zákon tiež ukladá MŽP povinnosť zverejňovať vždy 15. júla správu o kvalite vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Rovnako budú musieť výsledky meraní zverejňovať aj podnikatelia, ktorí sú na základe osobitého predpisu povinní merať množstvo znečisťujúcich látok, ktoré vypúšťajú. Aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt povrchových a podzemných vôd, ktoré by mohli ohroziť obyvateľov, budú k dispozícii na stránke Úradu verejného zdravotníctva.
"Bez čistej vody, zdravotnej nezávadnej sa nedopestuje žiadna plodina, žiadna živočíšna komodita pre výrobu potravín. Hlavne v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom je nutné nájsť rovnováhu medzi ekonomikou a ochranu životného prostredia. Myslím, že v tomto prípade sa to podarilo. Zákon Lex žitný ostrov zosúlaďuje ochranu vody bez zvyšovania byrokracie," zhrnul Csicsai.
Na Slovensku je v súčasnosti desať chránených vodohospodárskych oblastí vrátane Žitného ostrova.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
