Bzovík:Projekt obnovy kláštora predĺžili, aktuálne tam pracuje 29 nezamestnaných
Dátum: 09.08.2023
Obnova starovekého kláštora v Bzovíku v okrese Krupina, na ktorej sa prostredníctvom národného projektu Ľudia a hrady podieľajú miestni nezamestnaní, pokračuje aj toto leto. Ministerstvo kultúry SR totiž ešte na jar predĺžilo obci zmluvu o spolupráci. Pre TASR to uviedol starosta Peter Lazár. "Zmluva nám bola predĺžená z pôvodného termínu do 30. apríla 2023 na termín do 31. októbra 2023," uviedol Lazár.
Zvýšila sa aj pôvodná schválená suma vo výške takmer 221.692 eur takmer na 484.683 eur. Vyšší je aj počet nezamestnaných, ktorých môže obec pri prácach na pamiatke využívať. Celkom je ich teraz 29. Podľa starostu sa aktuálne pracuje na sanácii murív v rajskom dvore v centrálnej časti kláštora, ale aj na sanácii pochôdznych častí hradných múrov. "Čistí sa aj objavená hradná studňa," pripomenul. Vyrábajú sa tiež drevené šindle a montujú sa na strechu bašty pri vstupe do kláštora. Vyrába sa oceľové zábradlie a montuje sa na ochodze hradného opevnenia.
Nezamestnaní, ktorí na obnove pamiatky pracujú, pochádzajú poväčšine z prostredia tamojších marginalizovaných rómskych komunít. Starosta verí, že projekt sa im podarí ešte predĺžiť a ľudia, ktorí si teraz zvykli na prácu, dostanú ďalšiu príležitosť. Známu národnú kultúrnu pamiatku chcú renovovať tak, aby bola neustále lákadlom pre turistov, ale napríklad aj pre návštevníkov pravidelných gazdovských trhov či priaznivcov festivalov, ktoré tam našli svoje zázemie. Kláštor, ktorého pôvod siaha do 12. storočia, obnovuje obec a predtým tiež nadšenci zo združenia Pod hradom Bzovík od roku 2015. Na jeho obnove pracovali už desiatky tamojších nezamestnaných. Uskutočnil sa tam tiež archeologický výskum. Zastabilizované boli niektoré staticky narušené časti kláštora. Zrealizovala sa aj výmena striech hradných múrov a rekonštrukcia mosta.
Na tieto práce prispelo Ministerstvo kultúry SR. Niektoré ďalšie opravy financoval Banskobystrický samosprávny kraj. Po kláštoroch v Nitre a Hronskom Beňadiku je opátstvo v Bzovíku tretím najstarším kláštorom založeným na území Slovenska. Obsah jeho zakladacej listiny z roku 1135 patrí medzi najstaršie zachované písomné dokumenty vzťahujúce sa k územiu slovenskej časti Hontu.
Zdroj.TASR
Zvýšila sa aj pôvodná schválená suma vo výške takmer 221.692 eur takmer na 484.683 eur. Vyšší je aj počet nezamestnaných, ktorých môže obec pri prácach na pamiatke využívať. Celkom je ich teraz 29. Podľa starostu sa aktuálne pracuje na sanácii murív v rajskom dvore v centrálnej časti kláštora, ale aj na sanácii pochôdznych častí hradných múrov. "Čistí sa aj objavená hradná studňa," pripomenul. Vyrábajú sa tiež drevené šindle a montujú sa na strechu bašty pri vstupe do kláštora. Vyrába sa oceľové zábradlie a montuje sa na ochodze hradného opevnenia.
Nezamestnaní, ktorí na obnove pamiatky pracujú, pochádzajú poväčšine z prostredia tamojších marginalizovaných rómskych komunít. Starosta verí, že projekt sa im podarí ešte predĺžiť a ľudia, ktorí si teraz zvykli na prácu, dostanú ďalšiu príležitosť. Známu národnú kultúrnu pamiatku chcú renovovať tak, aby bola neustále lákadlom pre turistov, ale napríklad aj pre návštevníkov pravidelných gazdovských trhov či priaznivcov festivalov, ktoré tam našli svoje zázemie. Kláštor, ktorého pôvod siaha do 12. storočia, obnovuje obec a predtým tiež nadšenci zo združenia Pod hradom Bzovík od roku 2015. Na jeho obnove pracovali už desiatky tamojších nezamestnaných. Uskutočnil sa tam tiež archeologický výskum. Zastabilizované boli niektoré staticky narušené časti kláštora. Zrealizovala sa aj výmena striech hradných múrov a rekonštrukcia mosta.
Na tieto práce prispelo Ministerstvo kultúry SR. Niektoré ďalšie opravy financoval Banskobystrický samosprávny kraj. Po kláštoroch v Nitre a Hronskom Beňadiku je opátstvo v Bzovíku tretím najstarším kláštorom založeným na území Slovenska. Obsah jeho zakladacej listiny z roku 1135 patrí medzi najstaršie zachované písomné dokumenty vzťahujúce sa k územiu slovenskej časti Hontu.
Zdroj.TASR
Skočiť na hlavné menu
