BSK: Samosprávy v kraji odmietajú označenie "bohaté", žiadajú viac eurofondov
Dátum: 07.12.2021
Bratislavský kraj odmieta označenie, že je bohatým regiónom a eurofondy až tak nepotrebuje. Všetkých 89 tunajších samospráv preto v utorok adresovalo výzvu eurokomisárke Elise Ferreirovej i vláde SR, aby do Bratislavského kraja smerovalo viac európskych peňazí.
"Jediná cesta, ako riešiť problémy kraja, je, aby sa doň dostalo viac peňazí. Apelujeme na európske inštitúcie, aby schválili presun alokácie na projekty," vyhlásil predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba.
Posledné týždne podľa jeho slov prebiehajú v Bruseli intenzívne rokovania o partnerskej dohode. Jej súčasťou je aj desaťpercentná flexibilita. "To je spôsob, ako vyčleniť peniaze, garantovať a alokovať ich do územia Bratislavského kraja," spresnil šéf BSK s tým, že on a primátori i starostovia v kraji bojujú za hornú hranicu desať percent. Drvivá väčšina z týchto zdrojov musí byť podľa jeho slov použitá na inovácie, smart riešenia, vedu a výskum či opatrenia v doprave i životnom prostredí. Ďalšími kapitolami sú aj školstvo, zdravotná i sociálna starostlivosť.
Ak sa táto "flexibilita" nezrealizuje, samosprávny kraj, ale aj Bratislava i ďalšie mestá a obce v kraji tvrdia, že prídu o možnosť realizovať viaceré kľúčové projekty. "Dopravné kolóny, nedostatok miest v školách a škôlkach, starnúca populácia, vysoký vek lekárov, zhoršujúca sa kvalita životného prostredia či vysoká energetická náročnosť sú len niektoré z alarmujúcich problémov sužujúcich Bratislavský kraj," povedal Droba. Územie kraja podľa neho čelí dlhodobo závažným štrukturálnym a systémovým výzvam a nie je ich možné riešiť z vlastných rozpočtov. "Sú na to potrebné externé zdroje," podotkol.
Súhlasí s tým aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý odmieta tézu, že bratislavský metropolitný región je bohatý a eurofondy až tak nepotrebuje. Skutočnosť je podľa neho iná. "Bez európskych peňazí sa veľké problémy Bratislavy a Bratislavského kraja nevyriešia," uviedol Vallo. Spoločne s ďalšími predstaviteľmi samospráv kraja vyzvali premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) i vicepremiérku a ministerku investícií Veroniku Remišovú (Za ľudí), aby v nadchádzajúcich rokovaniach s Európskou komisiou naďalej podporovali Bratislavu a Bratislavský kraj pri získaní férového podielu prostriedkov z eurofondov.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v pondelok (6. 12.) informovalo, že rokovania o nových eurofondoch na obdobie rokov 2021 - 2027 pokračujú. "S Európskou komisiou práve vedieme veľmi náročné rokovania a požadujeme, aby sa alokácia pre Bratislavský kraj zvýšila, lebo v samotnom kraji sú medzi hlavným mestom a jednotlivými okresmi výrazné rozdiely. Riešenie problémov v menej rozvinutých častiach Bratislavského kraja si vyžaduje oveľa viac financií," povedala Remišová. Peniaze tiež chcú smerovať do oblasti vedy a výskumu. "Práve tu sú sústredené dve tretiny slovenských výskumných kapacít,“ spresnila vicepremiérka.
Zdroj: TASR
"Jediná cesta, ako riešiť problémy kraja, je, aby sa doň dostalo viac peňazí. Apelujeme na európske inštitúcie, aby schválili presun alokácie na projekty," vyhlásil predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba.
Posledné týždne podľa jeho slov prebiehajú v Bruseli intenzívne rokovania o partnerskej dohode. Jej súčasťou je aj desaťpercentná flexibilita. "To je spôsob, ako vyčleniť peniaze, garantovať a alokovať ich do územia Bratislavského kraja," spresnil šéf BSK s tým, že on a primátori i starostovia v kraji bojujú za hornú hranicu desať percent. Drvivá väčšina z týchto zdrojov musí byť podľa jeho slov použitá na inovácie, smart riešenia, vedu a výskum či opatrenia v doprave i životnom prostredí. Ďalšími kapitolami sú aj školstvo, zdravotná i sociálna starostlivosť.
Ak sa táto "flexibilita" nezrealizuje, samosprávny kraj, ale aj Bratislava i ďalšie mestá a obce v kraji tvrdia, že prídu o možnosť realizovať viaceré kľúčové projekty. "Dopravné kolóny, nedostatok miest v školách a škôlkach, starnúca populácia, vysoký vek lekárov, zhoršujúca sa kvalita životného prostredia či vysoká energetická náročnosť sú len niektoré z alarmujúcich problémov sužujúcich Bratislavský kraj," povedal Droba. Územie kraja podľa neho čelí dlhodobo závažným štrukturálnym a systémovým výzvam a nie je ich možné riešiť z vlastných rozpočtov. "Sú na to potrebné externé zdroje," podotkol.
Súhlasí s tým aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý odmieta tézu, že bratislavský metropolitný región je bohatý a eurofondy až tak nepotrebuje. Skutočnosť je podľa neho iná. "Bez európskych peňazí sa veľké problémy Bratislavy a Bratislavského kraja nevyriešia," uviedol Vallo. Spoločne s ďalšími predstaviteľmi samospráv kraja vyzvali premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) i vicepremiérku a ministerku investícií Veroniku Remišovú (Za ľudí), aby v nadchádzajúcich rokovaniach s Európskou komisiou naďalej podporovali Bratislavu a Bratislavský kraj pri získaní férového podielu prostriedkov z eurofondov.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v pondelok (6. 12.) informovalo, že rokovania o nových eurofondoch na obdobie rokov 2021 - 2027 pokračujú. "S Európskou komisiou práve vedieme veľmi náročné rokovania a požadujeme, aby sa alokácia pre Bratislavský kraj zvýšila, lebo v samotnom kraji sú medzi hlavným mestom a jednotlivými okresmi výrazné rozdiely. Riešenie problémov v menej rozvinutých častiach Bratislavského kraja si vyžaduje oveľa viac financií," povedala Remišová. Peniaze tiež chcú smerovať do oblasti vedy a výskumu. "Práve tu sú sústredené dve tretiny slovenských výskumných kapacít,“ spresnila vicepremiérka.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
