Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na marginalizované rómske komunity (ďalej len „NP MaH“)
Dátum: 09.11.2022
| Názov: | Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na marginalizované rómske komunity (ďalej len „NP MaH“) |
| Krátky popis: | Hlavným cieľom projektu je zabezpečiť komplexné monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a vyhodnotenie ich dopadu na rómsku populáciu, predovšetkým marginalizované rómske komunity (ďalej len „MRK“), prostredníctvom zhromažďovania dát a informácií o socioekonomických podmienkach života Rómov. NP MaH je nevyhnutné realizovať z dôvodu potreby dlhodobého a pravidelného zberu údajov a sledovanie vývoja zmien v dlhšom časovom horizonte. |
| Prijímateľ: |
Úrad vlády SR, Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava |
| Celkové oprávnené náklady projektu: | 2 152 592,20 Eur |
| Z toho zdroj EÚ a štátneho rozpočtu: | 85 a 15 % |
| Vlastné zdroje: | 0,00 Eur |
| Operačný program: | Ľudské zdroje |
| Doba realizácie projektu: | 06/2016 – 08/2023 |
V rámci národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na marginalizované rómske komunity (ďalej len „NP MaH“) sa ako jedna z aktivít projektu realizuje špecializované zisťovanie EU SILC (zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach) v prostredí MRK (ďalej len „EU SILC_MRK“). Toto zisťovanie sa prvýkrát realizovalo v roku 2018 prostredníctvom NP MaH podporeného z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „ÚV SR“)/Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ďalej len „ÚSVRK“) ešte v decembri minulého roku zverejnil databázu a prvé výsledky v poradí druhého výberového štatistického zisťovania EU SILC_MRK 2020, ktoré bolo pripravené na základe zmluvy o spolupráci medzi ÚV SR/ÚSVRK a Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „ŠÚ SR“) . Aj vďaka tejto spolupráci je spomedzi členských štátov EÚ Slovensko jedinou krajinou, v ktorej sa realizuje zisťovanie vo formáte EU SILC zamerané na MRK. Úlohou zisťovania, realizovaného v teréne koncom roka 2020, bol zber reprezentatívnych a porovnateľných údajov o úrovni a rozdelení príjmov, úrovni chudoby a sociálneho vylúčenia marginalizovaných rómskych komunít na základe metodiky EU SILC, ktorý sa realizuje v celej EÚ.
Výstupom je publikácia s názvom: Príjmy a životné podmienky v marginalizovaných rómskych komunitách: Vybrané ukazovatele zo zisťovania EU SILC_MRK 2020.
V porovnaní s prvým zisťovaním EU SILC_MRK z roku 2018 boli v roku 2020 použité otázky, ktoré zisťovali dopady prvej vlny pandémie COVID-19 na rómske komunity.
Hlavné zistenia EU SILC MRK_2020 v jednotlivých oblastiach:
Bývanie
Z výsledkov zisťovania vyplýva, že takmer 9 z 10 osôb marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach, ktoré sú podľa definície Eurostatu považované za preľudnené, pričom na jednu izbu pripadajú v priemere 3 osoby. Pre porovnanie, celkovo býva na Slovensku v preľudnených domácnostiach približne 30 % osôb, s priemerom 1 osoby na izbu. Veľkosť obydlí domácností marginalizovaných Rómov je zároveň v priemere takmer o polovicu nižšia ako je priemerná veľkosť obydlí na Slovensku (46 m2 vs. 85 m2). Dostatok osobného priestoru v príbytku je pritom jedným zo základných determinantov kvality bývania.
Napriek nižšej kvalite bývania vynakladajú domácnosti z MRK na bývanie v priemere väčšiu časť svojich disponibilných príjmov ako domácnosti z celkovej populácie (22 % vs. 18 %).
Vzdelávanie
Dôležité zistenia prináša správa aj v oblasti vzdelávania a zaškolenosti detí. Zatiaľ čo materskú školu navštevovala v roku 2020 zhruba tretina (32 %) detí z MRK vo veku 3 až 6 rokov, celkovo na Slovensku to bolo 87 % detí. Celodennú starostlivosť (viac ako 5 hodín) každý deň v týždni využívalo 59 % detí z MRK navštevujúcich škôlku, v porovnaní so 73 % detí v celkovej populácii. Deti z MRK chodia do materských škôl nielen menej, ale trávia v nich aj menej času, ako deti z celkovej populácie.
Veľkou témou v súvislosti so vzdelávaním rómskych žiakov je ich nadmerné zaraďovanie do špeciálneho vzdelávania. V porovnaní s deťmi z celkovej populácie je podiel detí z MRK v špeciálnom vzdelávaní zhruba 3-krát vyšší.
Pretrvávajúcim problémom je aj segregácia rómskych žiakov v samostatných školách a triedach. Dáta poukazujú na vytváranie etnicky homogénnych rómskych tried na základných, ale aj špeciálnych školách. Takmer polovica (47 %) detí z MRK vo veku 6 až 15 rokov vzdelávajúcich sa v bežnom vzdelávaní má v triede iba rómskych spolužiakov, zatiaľ čo školu s výlučne rómskymi žiakmi navštevuje 32 % týchto detí. Tento trend je ešte výraznejší pri deťoch v špeciálnom vzdelávaní.
Miera navštevovania materskej školy (podiely detí v danom veku v %)
Zamestnanosť
Dosiahnutá úroveň vzdelania je jedným z hlavných faktorov s potenciálne zásadným vplyvom na zamestnanosť, avšak rozsah tohto vplyvu sa medzi MRK a celkovou populáciou na Slovensku líši. Kým spomedzi osôb z MRK v produktívnom veku s nízkym vzdelaním (podľa klasifikácie ISCED stupne 0 až 2) bol podiel zamestnaných 19 %, v celkovej populácii bola zamestnanosť v rovnakej vekovo-vzdelanostnej skupine 38 %. Pri osobách so strednou úrovňou vzdelania (ISCED 3 až 4) je podiel zamestnaných v MRK 42 % a v celkovej populácii 77 %. Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je tak výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie s rovnakým vzdelaním. Dôvodom tak môže byť sociálne vylúčenie znemožňujúce integráciu na trh práce, ale aj diskriminačné postoje zamestnávateľov.
Príjmy a sociálne vylúčenie
Dostupné údaje navyše ukazujú, že ani príjem zo zamestnania často nepostačuje na prekonanie núdze a finančných problémov. Zatiaľ čo v celkovej populácii na Slovensku žije pod hranicou chudoby 5 % pracujúcich osôb, v prípade ľudí z MRK je to viac ako polovica (57 %) zamestnaných. Samotná práca tak na vymanenie sa z chudoby ani zďaleka nemusí stačiť a tzv. pracujúca chudoba je v prostredí MRK pomerne výrazným javom.
Viac ako polovica (54 %) ľudí z MRK žije v domácnostiach s príjmom nižším ako 4 € na osobu na deň, pričom v prípade 16 % je to menej ako 2 € na osobu na deň. Vzhľadom na to, že príjmy týchto domácností v prepočte nedosahujú ani úroveň životného minima, možno hovoriť o extrémnej príjmovej chudobe, ktorú adekvátne nezmierňuje ani systém sociálnej pomoci. V celkovej populácii na Slovensku žije pod príjmovou hranicou 4 € na osobu na deň menej ako 2 % ľudí.
Výrazne nižšie príjmy marginalizovaných domácností sa odzrkadľujú aj na ukazovateľoch chudoby a sociálneho vylúčenia. Až 87 % domácností MRK je ohrozených chudobou a 52 % z nich čelí závažnej materiálnej deprivácii. V porovnaní s 11 % (riziko chudoby), resp. 6 % (závažná materiálna deprivácia) zo všeobecnej populácie. Deti predstavujú v marginalizovaných komunitách ako aj v celkovej populácii najzraniteľnejšiu vekovú skupinu. Dôvodom je ich vysoká závislosť od postavenia ich rodičov na trhu práce, ktorá je najmä v marginalizovaných komunitách spojená s obmedzeným prístupom k službám a nízkymi príjmami.
Podiel osôb žijúcich v domácnostiach s príjmom pod hranicou rizika chudoby (v %)
Vplyv COVID-19
Na základe zozbieraných dát bolo zároveň možné zhodnotiť dopad prvej vlny pandémie COVID-19 na rómske domácnosti z hľadiska zmeny ich finančnej situácie, vzdelávania detí či dodržiavania protipandemických opatrení. Pätina domácností MRK uviedla zhoršenie finančnej situácie v súvislosti s pandémiou. 38 % týchto domácností uviedlo, že toto zhoršenie pretrvávalo aj po skončení prvej vlny až do takej miery, že mali problém pri zabezpečovaní základných životných potrieb. V prípade 37 % žiakov z MRK škola počas prvej vlny pandémie neposkytovala online vzdelávanie. Celkovo na Slovensku nemalo podľa analýzy Inštitútu vzdelávacích politík prístup k online výučbe 18,5 % žiakov - teda 2-krát menej, ako v MRK.
Diskriminácia
V rámci zisťovania EU SILC_MRK 2020 bol popri štandardných dotazníkoch po prvýkrát použitý aj modul otázok zameriavajúci sa na diskrimináciu Rómov, ktorý vznikol zo spolupráce s Agentúrou EÚ pre základné práva (Agentúra FRA) a týka sa povedomia Rómov a Rómok o diskriminácii, ich skúsenosti s ňou, skúsenosti s obťažovaním, s násilím, s políciou a obsahuje aj otázky dôveru v inštitúcie verejnej správy.
Podľa výsledkov zisťovania v období 1 roka pred zisťovaním zažilo diskrimináciu z dôvodu etnického pôvodu 23 % Rómov a 19 % Rómok, a to v situáciách ako hľadanie práce, hľadania bývania, v zamestnaní, v zdravotníctve, v školstve, pri kontakte s úradmi alebo v službách. V najvyššej miere sa s touto diskrimináciou stretli pri hľadaní zamestnania (33 %) a bývania (19 %). Drvivá väčšina (97 %) Rómov a Rómok, ktorí sa v priebehu posledných 12 mesiacov cítili byť diskriminovaní, túto skutočnosť neoznámili alebo nepodali sťažnosť. Najčastejšie deklarovaný dôvod neohlásenia udalosti, ktorý uviedlo 45 % respondentov, bola nedôvera, že by sa po ohlásení niečo zmenilo. Ďalším bolo zľahčovanie dôležitosti predmetnej udalosti (“nestálo to za oznámenie”), pocit hanby, či neznalosť procesu podávania sťažnosti.
Tieto, ako aj ďalšie výstupy zo zisťovania prezentované v publikácii potvrdzujú, že rozdiely v životných podmienkach domácností marginalizovaných Rómov a majoritnej populácie sú stále obrovské.
Zisťovanie EU SILC_MRK predstavuje jeden z hlavných zdrojov kvalitných dát o marginalizovaných rómskych komunitách, ktoré môžu byť použité na tvorbu a realizáciu efektívnych a úspešných opatrení. Databáza EU SILC_MRK 2020, metodická príručka, ako aj dotazníky sú dostupné na webovom sídle ÚSVRK.
Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „ÚV SR“)/Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ďalej len „ÚSVRK“) ešte v decembri minulého roku zverejnil databázu a prvé výsledky v poradí druhého výberového štatistického zisťovania EU SILC_MRK 2020, ktoré bolo pripravené na základe zmluvy o spolupráci medzi ÚV SR/ÚSVRK a Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „ŠÚ SR“) . Aj vďaka tejto spolupráci je spomedzi členských štátov EÚ Slovensko jedinou krajinou, v ktorej sa realizuje zisťovanie vo formáte EU SILC zamerané na MRK. Úlohou zisťovania, realizovaného v teréne koncom roka 2020, bol zber reprezentatívnych a porovnateľných údajov o úrovni a rozdelení príjmov, úrovni chudoby a sociálneho vylúčenia marginalizovaných rómskych komunít na základe metodiky EU SILC, ktorý sa realizuje v celej EÚ.
Výstupom je publikácia s názvom: Príjmy a životné podmienky v marginalizovaných rómskych komunitách: Vybrané ukazovatele zo zisťovania EU SILC_MRK 2020.
V porovnaní s prvým zisťovaním EU SILC_MRK z roku 2018 boli v roku 2020 použité otázky, ktoré zisťovali dopady prvej vlny pandémie COVID-19 na rómske komunity.
Hlavné zistenia EU SILC MRK_2020 v jednotlivých oblastiach:
Bývanie
Z výsledkov zisťovania vyplýva, že takmer 9 z 10 osôb marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach, ktoré sú podľa definície Eurostatu považované za preľudnené, pričom na jednu izbu pripadajú v priemere 3 osoby. Pre porovnanie, celkovo býva na Slovensku v preľudnených domácnostiach približne 30 % osôb, s priemerom 1 osoby na izbu. Veľkosť obydlí domácností marginalizovaných Rómov je zároveň v priemere takmer o polovicu nižšia ako je priemerná veľkosť obydlí na Slovensku (46 m2 vs. 85 m2). Dostatok osobného priestoru v príbytku je pritom jedným zo základných determinantov kvality bývania.
Napriek nižšej kvalite bývania vynakladajú domácnosti z MRK na bývanie v priemere väčšiu časť svojich disponibilných príjmov ako domácnosti z celkovej populácie (22 % vs. 18 %).
Vzdelávanie
Dôležité zistenia prináša správa aj v oblasti vzdelávania a zaškolenosti detí. Zatiaľ čo materskú školu navštevovala v roku 2020 zhruba tretina (32 %) detí z MRK vo veku 3 až 6 rokov, celkovo na Slovensku to bolo 87 % detí. Celodennú starostlivosť (viac ako 5 hodín) každý deň v týždni využívalo 59 % detí z MRK navštevujúcich škôlku, v porovnaní so 73 % detí v celkovej populácii. Deti z MRK chodia do materských škôl nielen menej, ale trávia v nich aj menej času, ako deti z celkovej populácie.
Veľkou témou v súvislosti so vzdelávaním rómskych žiakov je ich nadmerné zaraďovanie do špeciálneho vzdelávania. V porovnaní s deťmi z celkovej populácie je podiel detí z MRK v špeciálnom vzdelávaní zhruba 3-krát vyšší.
Pretrvávajúcim problémom je aj segregácia rómskych žiakov v samostatných školách a triedach. Dáta poukazujú na vytváranie etnicky homogénnych rómskych tried na základných, ale aj špeciálnych školách. Takmer polovica (47 %) detí z MRK vo veku 6 až 15 rokov vzdelávajúcich sa v bežnom vzdelávaní má v triede iba rómskych spolužiakov, zatiaľ čo školu s výlučne rómskymi žiakmi navštevuje 32 % týchto detí. Tento trend je ešte výraznejší pri deťoch v špeciálnom vzdelávaní.
Miera navštevovania materskej školy (podiely detí v danom veku v %)
Zamestnanosť
Dosiahnutá úroveň vzdelania je jedným z hlavných faktorov s potenciálne zásadným vplyvom na zamestnanosť, avšak rozsah tohto vplyvu sa medzi MRK a celkovou populáciou na Slovensku líši. Kým spomedzi osôb z MRK v produktívnom veku s nízkym vzdelaním (podľa klasifikácie ISCED stupne 0 až 2) bol podiel zamestnaných 19 %, v celkovej populácii bola zamestnanosť v rovnakej vekovo-vzdelanostnej skupine 38 %. Pri osobách so strednou úrovňou vzdelania (ISCED 3 až 4) je podiel zamestnaných v MRK 42 % a v celkovej populácii 77 %. Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je tak výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie s rovnakým vzdelaním. Dôvodom tak môže byť sociálne vylúčenie znemožňujúce integráciu na trh práce, ale aj diskriminačné postoje zamestnávateľov.
Príjmy a sociálne vylúčenie
Dostupné údaje navyše ukazujú, že ani príjem zo zamestnania často nepostačuje na prekonanie núdze a finančných problémov. Zatiaľ čo v celkovej populácii na Slovensku žije pod hranicou chudoby 5 % pracujúcich osôb, v prípade ľudí z MRK je to viac ako polovica (57 %) zamestnaných. Samotná práca tak na vymanenie sa z chudoby ani zďaleka nemusí stačiť a tzv. pracujúca chudoba je v prostredí MRK pomerne výrazným javom.
Viac ako polovica (54 %) ľudí z MRK žije v domácnostiach s príjmom nižším ako 4 € na osobu na deň, pričom v prípade 16 % je to menej ako 2 € na osobu na deň. Vzhľadom na to, že príjmy týchto domácností v prepočte nedosahujú ani úroveň životného minima, možno hovoriť o extrémnej príjmovej chudobe, ktorú adekvátne nezmierňuje ani systém sociálnej pomoci. V celkovej populácii na Slovensku žije pod príjmovou hranicou 4 € na osobu na deň menej ako 2 % ľudí.
Výrazne nižšie príjmy marginalizovaných domácností sa odzrkadľujú aj na ukazovateľoch chudoby a sociálneho vylúčenia. Až 87 % domácností MRK je ohrozených chudobou a 52 % z nich čelí závažnej materiálnej deprivácii. V porovnaní s 11 % (riziko chudoby), resp. 6 % (závažná materiálna deprivácia) zo všeobecnej populácie. Deti predstavujú v marginalizovaných komunitách ako aj v celkovej populácii najzraniteľnejšiu vekovú skupinu. Dôvodom je ich vysoká závislosť od postavenia ich rodičov na trhu práce, ktorá je najmä v marginalizovaných komunitách spojená s obmedzeným prístupom k službám a nízkymi príjmami.
Podiel osôb žijúcich v domácnostiach s príjmom pod hranicou rizika chudoby (v %)
Vplyv COVID-19
Na základe zozbieraných dát bolo zároveň možné zhodnotiť dopad prvej vlny pandémie COVID-19 na rómske domácnosti z hľadiska zmeny ich finančnej situácie, vzdelávania detí či dodržiavania protipandemických opatrení. Pätina domácností MRK uviedla zhoršenie finančnej situácie v súvislosti s pandémiou. 38 % týchto domácností uviedlo, že toto zhoršenie pretrvávalo aj po skončení prvej vlny až do takej miery, že mali problém pri zabezpečovaní základných životných potrieb. V prípade 37 % žiakov z MRK škola počas prvej vlny pandémie neposkytovala online vzdelávanie. Celkovo na Slovensku nemalo podľa analýzy Inštitútu vzdelávacích politík prístup k online výučbe 18,5 % žiakov - teda 2-krát menej, ako v MRK.
Diskriminácia
V rámci zisťovania EU SILC_MRK 2020 bol popri štandardných dotazníkoch po prvýkrát použitý aj modul otázok zameriavajúci sa na diskrimináciu Rómov, ktorý vznikol zo spolupráce s Agentúrou EÚ pre základné práva (Agentúra FRA) a týka sa povedomia Rómov a Rómok o diskriminácii, ich skúsenosti s ňou, skúsenosti s obťažovaním, s násilím, s políciou a obsahuje aj otázky dôveru v inštitúcie verejnej správy.
Podľa výsledkov zisťovania v období 1 roka pred zisťovaním zažilo diskrimináciu z dôvodu etnického pôvodu 23 % Rómov a 19 % Rómok, a to v situáciách ako hľadanie práce, hľadania bývania, v zamestnaní, v zdravotníctve, v školstve, pri kontakte s úradmi alebo v službách. V najvyššej miere sa s touto diskrimináciou stretli pri hľadaní zamestnania (33 %) a bývania (19 %). Drvivá väčšina (97 %) Rómov a Rómok, ktorí sa v priebehu posledných 12 mesiacov cítili byť diskriminovaní, túto skutočnosť neoznámili alebo nepodali sťažnosť. Najčastejšie deklarovaný dôvod neohlásenia udalosti, ktorý uviedlo 45 % respondentov, bola nedôvera, že by sa po ohlásení niečo zmenilo. Ďalším bolo zľahčovanie dôležitosti predmetnej udalosti (“nestálo to za oznámenie”), pocit hanby, či neznalosť procesu podávania sťažnosti.
Tieto, ako aj ďalšie výstupy zo zisťovania prezentované v publikácii potvrdzujú, že rozdiely v životných podmienkach domácností marginalizovaných Rómov a majoritnej populácie sú stále obrovské.
Zisťovanie EU SILC_MRK predstavuje jeden z hlavných zdrojov kvalitných dát o marginalizovaných rómskych komunitách, ktoré môžu byť použité na tvorbu a realizáciu efektívnych a úspešných opatrení. Databáza EU SILC_MRK 2020, metodická príručka, ako aj dotazníky sú dostupné na webovom sídle ÚSVRK.
Skočiť na hlavné menu
