Neformálne zasadanie Rady pre štrukturálne opatrenia


Dátum: 05.12.2016

Obrázok k aktualite Neformálne zasadanie Rady pre štrukturálne opatrenia
V dňoch 30. 11. – 2. 12. 2016 sa uskutočnilo neformálne zasadanie Rady pre štrukturálne opatrenia (SMWP).
 
Prvé dva dni tzv. attaché tripu boli venované prezentáciám a prehliadkam projektov financovaných z EŠIF. V Primaciálnom paláci magistrát prezentoval hl.m. Bratislavy prezentoval infraštruktúrne projekty dopravy  podporené z OP Doprava (Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov dvor – Šafárikovo námestie v Bratislave, 1. časť Šafárikovo námestie – Bosákova, Električková trať Radlinského – Štefanovičova 1.etapa, Električková trať Dúbravka v úseku Hanulova – Pri kríži, Územný generel dopravy hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy) a OP Bratislavský kraj v PO 2007 – 2013 (Trolejbusová trať Pražská – Hroboňova, Trolejbusová trať Patrónka – Vojenská nemocnica, Trolejbusová trať konečná Gaštanová, Trolejbusová trať Trenčianska, Integrovaná prestupná zastávka Radlinského). Následne sa uskutočnila obhliadka koľajového prepojenia v rámci mesta Bratislava električkou, ktorá bola podporená z OP Doprava.
 
Druhý deň attaché tripu bol venovaný ukážke prepojenia potrieb trhu práce s praxou prostredníctvom návštevy Hotelovej akadémie v Žiline, kde bol obed pripravený a servírovaný študentmi akadémie. Následne prebehla návšteva Univerzity v Žiline zameraná najmä na realizované výskumno - inovačné projekty. Počas návštevy delegáti navštívili Výskumné centrum Žilinskej univerzity a Univerzitný vedecký park Žilinskej univerzity. Druhý deň bol zakončený návštevou Budatínskeho hradu spojenou s ukážkou projektov podporených z prostriedkov cezhraničnej spolupráce EÚ.
 
Posledný deň sa uskutočnilo neformálne rokovanie SMWP. Témou rokovania bola implementácia EŠIF v PO 2014 – 2020. Cieľom SK PRES bolo prostredníctvom dotazníka získať od ČŠ údaje o objemoch vyhlásených výziev, predložených žiadostí a zazmluvnených projektov a ukázať, že napriek relatívne nízkym objemom žiadostí o platbu predložených na COM (výška platieb voči celkovej alokácii je na úrovni 2,8 %), implementácia v ČŠ intenzívne prebieha. Na základe získaných údajov (cca 60 % návratnosť dotazníka) možno konštatovať, že výška predložených žiadostí o financovanie sa pohybuje v priemere na úrovni 40 % celkovej alokácie EŠIF, výška zazmluvnených projektov na úrovni 30 % alokácie. COM v reakcii potvrdila, že oproti koncu roku 2015 sa zdvojnásobili finančné prostriedky viazané vo vybraných projektoch a aktuálne je vo všetkých ČŠ sumárne vybraných viac ako 250,000 projektov, čo predstavuje 20 % alokácie (údaje sa líšia podľa jednotlivých krajín).
 
V niektorých ČŠ stále nie je ukončená dezignácia (aktuálne je dezignovaných 258 programov z celkového počtu 428). Kompletná dezignácia všetkých programov sa očakáva v polovici roku 2017 (pôvodne sa očakávalo ukončenie koncom r.2016). Chýbajúca dezignácia by však nemala brániť implementácii vďaka systému úvodných a ročných zálohových platieb (ako príklad COM uviedla FI, kde je výber projektov na úrovni 50% alokácie a deklarované výdavky na úrovni 12%).
 
Objektívne porovnávanie s centrálne riadenými programami znemožňuje rozdielna úroveň dát tvoriacich odhady, napr. pri Horizonte 2020 sa započítavajú aj zálohy. Takisto je iný tlak na čerpanie programov v závislosti od toho, ako veľkú časť rozpočtu EÚ reprezentujú. COM v závere uviedla, že údaje o vybraných projektoch plánuje zahrnúť do Open data platform, ktorá poskytuje údaje o čerpaní naprieč ČŠ.
 
Druhá časť diskusia bola zameraná na obdobie po roku 2020 a získané skúsenosti, ktoré je možné využiť pri jeho príprave. ČŠ spolu s COM diskutovali o príprave legislatívy a možnostiach neformálnej prípravy v rámci programovania nového obdobia. COM potvrdila, že legislatívne návrhy pre nové programové obdobie predstaví až v roku 2018. V súvislosti s dezignáciou uviedla ako dobrý príklad EE, ktoré využilo nastavený systém riadenia a kontroly z predošlého obdobia a s len menšími zmenami ho prevzalo aj pre PO 2014 – 2020 a tým urýchlilo proces dezignácie. Ostatné ČŠ väčšinou zavádzali nové systémy. DE navrhlo tzv. certifikáciu systémov, pokiaľ by ČŠ zásadne nezmenil systém riadenia a kontroly oproti predošlému obdobiu (a tento systém dobre fungoval v predošlom období), nemusel by v ďalšom PO podliehať detailnej kontrole/overeniu fungovania systému. BE uviedlo, že systém riadenia a kontroly u nich ostal rovnaký, OA však nevzalo tento fakt do úvahy. Niektoré ČŠ boli toho názoru, že najväčším zjednodušením (okrem úplne radikálnej zmeny), bude udržanie súčasného systému (resp. len menšie úpravy toho, čo nefunguje). Ďalšími témami v diskusii bolo pravidlo n+3, ktoré svojím spôsobom znížilo tlak na implementáciu (PT oponovalo, že n+3 je viac o kvalite ako kvantite, ČŠ má dostatočný čas predložiť na COM správne výdavky) a skoršie predloženie tzv. Position papers, ktoré väčšina ČŠ ocenila, ale niektoré (FI) v nich videli príliš striktnú pozíciu COM voči ČŠ, ktorá nebrala do úvahy špecifiká, resp. situáciu na nižšej úrovni.
 
Zdroj: Sekretariát RKS

Skočiť na hlavné menu